Previous Verse
Next Verse

Skanda Purana — Prabhasa Khanda, Shloka 26

कृत्वा स्नानं नरो यस्तु भक्तियुक्तो जितेन्द्रियः । पूजयेद्रविवारेण सांबादित्यं महाप्रभम् । स रोगहीनो धनवान्पुत्रवाञ्जायते नरः

kṛtvā snānaṃ naro yastu bhaktiyukto jitendriyaḥ | pūjayedravivāreṇa sāṃbādityaṃ mahāprabham | sa rogahīno dhanavānputravāñjāyate naraḥ

Quiconque, maître de ses sens et rempli de dévotion, se baigne puis, un dimanche, vénère le puissant Sāmbāditya, le Grand Seigneur, devient sans maladie, prospère et comblé d’enfants.

कृत्वाhaving done
कृत्वा:
Purvakala-kriya (Prior action/पूर्वकालक्रिया)
TypeIndeclinable
Rootकृ (धातु)
Formक्त्वान्त-अव्यय (Gerund/Absolutive)
स्नानम्bath
स्नानम्:
Karma (Object/कर्म)
TypeNoun
Rootस्नान (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग, द्वितीया-विभक्ति (Accusative), एकवचन
नरःa man
नरः:
Karta (Subject/कर्ता)
TypeNoun
Rootनर (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा-विभक्ति, एकवचन
यःwho
यः:
Karta (Relative subject/कर्ता)
TypeNoun
Rootयद् (सर्वनाम-प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा-विभक्ति, एकवचन; सम्बन्ध-सर्वनाम
तुindeed
तु:
Sambandha-bodhaka (Particle/निपात)
TypeIndeclinable
Rootतु (अव्यय)
Formनिपात (particle)
भक्तियुक्तःendowed with devotion
भक्तियुक्तः:
Visheshana (Qualifier/विशेषण)
TypeAdjective
Rootभक्ति + युक्त (प्रातिपदिक)
Formक्त-प्रत्ययान्त (PPP of युज्), पुंलिङ्ग, प्रथमा-विभक्ति, एकवचन; भक्ति-युक्तः (endowed with devotion)
जितेन्द्रियःself-controlled
जितेन्द्रियः:
Visheshana (Qualifier/विशेषण)
TypeAdjective
Rootजित + इन्द्रिय (प्रातिपदिक)
Formक्त-प्रत्ययान्त (PPP of जि), पुंलिङ्ग, प्रथमा-विभक्ति, एकवचन; जितानि इन्द्रियाणि येन (having conquered the senses)
पूजयेत्should worship
पूजयेत्:
Kriya (Action/क्रिया)
TypeVerb
Rootपूज् (धातु)
Formविधिलिङ् (Optative), प्रथम-पुरुष, एकवचन; परस्मैपद
रविवारेणon Sunday / by (the occasion of) Sunday
रविवारेण:
Karana (Instrument/means/करण)
TypeNoun
Rootरविवार (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, तृतीया-विभक्ति (Instrumental), एकवचन
सांबादित्यम्Sāmba-Āditya (the Sun)
सांबादित्यम्:
Karma (Object/कर्म)
TypeNoun
Rootसांब + आदित्य (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, द्वितीया-विभक्ति (Accusative), एकवचन; सांबः आदित्यः (Sāmba-Āditya)
महाप्रभम्greatly radiant/mighty
महाप्रभम्:
Visheshana (Qualifier/विशेषण)
TypeAdjective
Rootमहा + प्रभ (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, द्वितीया-विभक्ति, एकवचन; विशेषण
सःhe
सः:
Karta (Subject/कर्ता)
TypeNoun
Rootतद् (सर्वनाम-प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा-विभक्ति, एकवचन; सर्वनाम
रोगहीनःfree from disease
रोगहीनः:
Visheshana (Qualifier/विशेषण)
TypeAdjective
Rootरोग + हीन (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा-विभक्ति, एकवचन; रोगेभ्यः हीनः (free from disease)
धनवान्wealthy
धनवान्:
Visheshana (Qualifier/विशेषण)
TypeAdjective
Rootधनवत् (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा-विभक्ति, एकवचन; मतुप्-अन्त (possessive adjective)
पुत्रवान्having sons
पुत्रवान्:
Visheshana (Qualifier/विशेषण)
TypeAdjective
Rootपुत्रवत् (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा-विभक्ति, एकवचन; मतुप्-अन्त (possessive adjective)
जायतेis born / becomes
जायते:
Kriya (Action/क्रिया)
TypeVerb
Rootजन् (धातु)
Formलट्-लकार (Present), प्रथम-पुरुष, एकवचन; आत्मनेपद
नरःthe man
नरः:
Karta (Subject/कर्ता)
TypeNoun
Rootनर (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा-विभक्ति, एकवचन

Sūrya (continued)

Tirtha: Sāmbāditya-tīrtha / Sāmbāditya-sannidhi (within Prabhāsa-kṣetra)

Type: kshetra

Scene: A disciplined pilgrim at dawn performs snāna, then offers arghya and lotus-flowers to radiant Sāmbāditya; the Sun’s halo fills the shrine while attendants hold lamps and conch; the mood is healing and auspicious.

S
Sūrya
S
Sāmbāditya

FAQs

Devotion joined with self-control and sacred bathing turns worship into a complete dharmic discipline with tangible fruits.

The Sāmbāditya shrine-area in Prabhāsa Kṣetra.

Perform snāna, maintain sense-restraint, and worship Sāmbāditya specifically on Ravivāra (Sunday).