Previous Verse
Next Verse

Skanda Purana — Prabhasa Khanda, Shloka 21

अकुध्यत्स तया विद्धो नेत्रे परममन्युमान् । ततः शर्यातिसैन्यस्य शकृन्मूत्रे समावृणोत्

akudhyatsa tayā viddho netre paramamanyumān | tataḥ śaryātisainyasya śakṛnmūtre samāvṛṇot

Bien que ses yeux eussent été percés par elle, il ne s’enflamma pas de colère ; mais ensuite il entrava l’évacuation des selles et de l’urine de l’armée du roi Śaryāti.

अकुध्यत्did not get angry
अकुध्यत्:
Kriya (Action/क्रिया)
TypeVerb
Root√कुध् (धातु)
Formलङ्-लकारः (Imperfect), परस्मैपदम्, प्रथम-पुरुषः, एकवचनम्; नञ्-आगमेन निषेधः (a- = not)
सःhe
सः:
Karta (Subject/कर्ता)
TypeNoun
Rootतद् (सर्वनाम-प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्गे, प्रथमा-विभक्तिः, एकवचनम्
तयाby her
तया:
Karana (Instrument/करण)
TypeNoun
Rootतद् (सर्वनाम-प्रातिपदिक)
Formस्त्रीलिङ्गे, तृतीया-विभक्तिः (Instrumental), एकवचनम्
विद्धःpierced; wounded
विद्धः:
Karta (Subject/कर्ता)
TypeAdjective
Rootविद्ध (कृदन्त-प्रातिपदिक; √व्यध्/√विध् ‘to pierce’ क्त)
Formपुंलिङ्गे, प्रथमा-विभक्तिः, एकवचनम्; भूतकर्मणि कृदन्तः
नेत्रेthe two eyes
नेत्रे:
Karma (Object/कर्म)
TypeNoun
Rootनेत्र (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्गे, द्वितीया-विभक्तिः, द्विवचनम्
परम-अन्युमान्having extreme anger
परम-अन्युमान्:
Karta (Subject/कर्ता)
TypeAdjective
Rootपरम (प्रातिपदिक) + अन्युमत्/मन्युमत् (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्गे, प्रथमा-विभक्तिः, एकवचनम्; कर्मधारयः (परमः मन्युः यस्य)
ततःthen
ततः:
Hetu/Sequence (Thereupon/ततः)
TypeIndeclinable
Rootततः (अव्यय)
Formअव्ययम्; अनन्तर-क्रमसूचकः
शर्याति-सैन्यस्यof Śaryāti’s army
शर्याति-सैन्यस्य:
Sambandha (Possessor/षष्ठी)
TypeNoun
Rootशर्याति (प्रातिपदिक; राजनाम) + सैन्य (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्गे, षष्ठी-विभक्तिः, एकवचनम्; तत्पुरुषः (शर्यातेश् सैन्यम्)
शकृत्-मूत्रेfeces and urine
शकृत्-मूत्रे:
Karma (Object/कर्म)
TypeNoun
Rootशकृत् (प्रातिपदिक) + मूत्र (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्गे, द्वितीया-विभक्तिः, द्विवचनम्; इतरेतर-द्वन्द्वः (शकृत् च मूत्रं च)
समावृणोत्covered; obstructed
समावृणोत्:
Kriya (Action/क्रिया)
TypeVerb
Rootसम्+आ+√वृ (धातु; ‘to cover/enclose’)
Formलङ्-लकारः (Imperfect), परस्मैपदम्, प्रथम-पुरुषः, एकवचनम्

Sūta (Lomaharṣaṇa) narrating to the sages (contextual attribution)

Tirtha: Prabhāsa-kṣetra

Type: kshetra

Scene: The blind/hidden sage remains composed; around him, the royal camp descends into panic as soldiers clutch their bellies in distress; the contrast between ascetic stillness and worldly turmoil dominates the frame.

B
Bhārgava (Cyavana)
Ś
Śaryāti
S
Sukanyā

FAQs

A sage’s tapas can protect dharma without impulsive rage; wrongdoing can bring collective suffering until it is addressed.

Prabhāsa-kṣetra, portrayed as a stage where ascetic power and royal duty intersect.

None explicitly; the narrative moves toward inquiry, appeasement, and restoration of order.