Previous Verse
Next Verse

Skanda Purana — Prabhasa Khanda, Shloka 10

ईश्वर उवाच । एवमाभाषमाणेषु त्रिदिवेषु सुरेश्वरि । तत्तेजः पञ्चधाविष्टं व्याप्याशेषं जगत्त्रयम्

īśvara uvāca | evamābhāṣamāṇeṣu tridiveṣu sureśvari | tattejaḥ pañcadhāviṣṭaṃ vyāpyāśeṣaṃ jagattrayam

Īśvara dit : «Tandis que les dieux du ciel parlaient ainsi, ô Souveraine des dieux, cette radiance se manifesta en cinq aspects, pénétrant sans reste l’univers des trois mondes.»

ईश्वरःĪśvara (Lord)
ईश्वरः:
Karta (Subject/कर्ता)
TypeNoun
Rootईश्वर (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा-विभक्ति (Nominative), एकवचन
उवाचsaid
उवाच:
Kriya (Action/क्रिया)
TypeVerb
Rootवच् (धातु)
Formलिट्-लकार (Perfect), प्रथम-पुरुष (3rd person), एकवचन; परस्मैपद
एवम्thus
एवम्:
Kriya-visheshana (Adverbial/क्रियाविशेषण)
TypeIndeclinable
Rootएवम् (अव्यय)
Formअव्यय; क्रियाविशेषण (adverb)
आभाषमाणेषुwhile (they) were speaking
आभाषमाणेषु:
Adhikarana (Locative/अधिकरण)
TypeAdjective
Rootआ-भाष् (धातु) + शानच् (कृदन्त)
Formवर्तमान-कृदन्त (Present active participle, शानच्), पुंलिङ्ग, सप्तमी-विभक्ति (Locative), बहुवचन; विशेषण-रूपेण
त्रिदिवेषुin the heavens
त्रिदिवेषु:
Adhikarana (Locative/अधिकरण)
TypeNoun
Rootत्रिदिव (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, सप्तमी-विभक्ति (Locative), बहुवचन; समासः—तत्पुरुष (त्रयाणां दिवानां = स्वर्गेषु)
सुरेश्वरिO queen/lady of the gods
सुरेश्वरि:
Sambodhana (Address/सम्बोधन)
TypeNoun
Rootसुरेश्वरी (प्रातिपदिक)
Formस्त्रीलिङ्ग, सम्बोधन-विभक्ति (Vocative), एकवचन; समासः—तत्पुरुष (सुराणाम् ईश्वरी)
तत्that
तत्:
Visheshana (Qualifier/विशेषण)
TypeAdjective
Rootतद् (सर्वनाम-प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग, प्रथमा-विभक्ति (Nominative), एकवचन; विशेषण (तेजः-विशेषण)
तेजःsplendour, radiance
तेजः:
Karta (Subject/कर्ता)
TypeNoun
Rootतेजस् (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग, प्रथमा-विभक्ति (Nominative), एकवचन
पञ्चधाin five ways/into five parts
पञ्चधा:
Kriya-visheshana (Adverbial/क्रियाविशेषण)
TypeIndeclinable
Rootपञ्चधा (अव्यय)
Formअव्यय; प्रकारवाचक क्रियाविशेषण (adverb of manner)
आविष्टम्entered, pervaded (having entered)
आविष्टम्:
Kriya (Predicative/विधेय)
TypeAdjective
Rootआ-विश् (धातु) + क्त (कृदन्त)
Formभूतकृदन्त (Past passive participle, क्त), नपुंसकलिङ्ग, प्रथमा-विभक्ति, एकवचन; तेजः-समन्वय
व्याप्यhaving pervaded
व्याप्य:
Purvakala-kriya (Prior action/पूर्वकालक्रिया)
TypeIndeclinable
Rootवि-आप्/व्याप् (धातु) + ल्यप् (अव्ययकृदन्त)
Formअव्ययकृदन्त (Gerund/Absolutive, ल्यप्)
अशेषम्entire, without remainder
अशेषम्:
Visheshana (Qualifier/विशेषण)
TypeAdjective
Rootअशेष (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग, द्वितीया-विभक्ति (Accusative), एकवचन; जगत्त्रयम्-विशेषण
जगत्त्रयम्the three worlds
जगत्त्रयम्:
Karma (Object/कर्म)
TypeNoun
Rootजगत् + त्रय (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग, द्वितीया-विभक्ति (Accusative), एकवचन; समासः—द्विगु (त्रयाणि जगन्ति)

Īśvara (Śiva)

Tirtha: Pañca-Prabhāsa (within Prabhāsa-kṣetra)

Type: kshetra

Listener: Purāṇic audience (and devas as immediate context)

Scene: At the moment the devas speak, a single blazing radiance divides into five streams, spreading across the three worlds like five luminous rivers of light.

Ī
Īśvara
T
Tridiva
J
Jagattraya
T
Tejas

FAQs

Śiva’s power can manifest in measured forms to uphold cosmic balance while still pervading all existence.

Prabhāsakṣetra, connected to the fivefold localization of divine radiance (pañcaprabhāsa).

None directly; it narrates a cosmological event underpinning the site’s sanctity.