Previous Verse
Next Verse

Skanda Purana — Prabhasa Khanda, Shloka 98

लक्ष्मीः प्राह सखीं तां च इन्द्राणी च वरानना । अन्या देव्यस्तथा प्राहुः साऽह स्थास्यामि नात्र वै । तत्र चाहं गमिष्यामि यत्र श्रोष्ये न तु ध्वनिम्

lakṣmīḥ prāha sakhīṃ tāṃ ca indrāṇī ca varānanā | anyā devyastathā prāhuḥ sā'ha sthāsyāmi nātra vai | tatra cāhaṃ gamiṣyāmi yatra śroṣye na tu dhvanim

Lakṣmī parla, et Indrāṇī au beau visage parla aussi à cette amie; d’autres déesses parlèrent de même. Elle dit : «Je ne demeurerai pas ici. J’irai là où je n’entendrai aucun son».

लक्ष्मीःLakṣmī
लक्ष्मीः:
Karta (Subject)
TypeNoun
Rootलक्ष्मी (प्रातिपदिक)
Formस्त्रीलिङ्ग; प्रथमा-विभक्ति, एकवचन
प्राहsaid
प्राह:
Kriyā (Action)
TypeVerb
Rootप्र + अह्/ब्रू (धातु; ‘आह’ रूप)
Formलिट्-लकार (Perfect); परस्मैपद; प्रथमपुरुष, एकवचन
सखीम्(to) the friend
सखीम्:
Karman (Object)
TypeNoun
Rootसखी (प्रातिपदिक)
Formस्त्रीलिङ्ग; द्वितीया-विभक्ति, एकवचन
ताम्her
ताम्:
Karman (Object; apposition to ‘सखीम्’)
TypeNoun
Rootतद् (सर्वनाम-प्रातिपदिक)
Formस्त्रीलिङ्ग; द्वितीया-विभक्ति, एकवचन; सर्वनाम
and
:
Samuccaya (Connector)
TypeIndeclinable
Rootच (अव्यय)
Formअव्यय; समुच्चयार्थक
इन्द्राणीIndrāṇī
इन्द्राणी:
Karta (Subject; coordinated)
TypeNoun
Rootइन्द्राणी (प्रातिपदिक)
Formस्त्रीलिङ्ग; प्रथमा-विभक्ति, एकवचन
and
:
Samuccaya (Connector)
TypeIndeclinable
Rootच (अव्यय)
Formअव्यय; समुच्चयार्थक
वराननाfair-faced
वरानना:
Viśeṣaṇa (Qualifier of ‘इन्द्राणी’)
TypeAdjective
Rootवर + आनन (प्रातिपदिक)
Formस्त्रीलिङ्ग; प्रथमा-विभक्ति, एकवचन; कर्मधारय-समास (वरम् आननम् यस्याः/या) विशेषण (epithet)
अन्याःother (women)
अन्याः:
Karta (Subject)
TypeNoun
Rootअन्य (प्रातिपदिक)
Formस्त्रीलिङ्ग; प्रथमा-विभक्ति, बहुवचन
देव्यःgoddesses
देव्यः:
Karta (Subject; apposition to ‘अन्याः’)
TypeNoun
Rootदेवी (प्रातिपदिक)
Formस्त्रीलिङ्ग; प्रथमा-विभक्ति, बहुवचन
तथाlikewise
तथा:
Sambandha/Anukrama (Connector)
TypeIndeclinable
Rootतथा (अव्यय)
Formअव्यय; अनुक्रम/समुच्चयार्थक
प्राहुःsaid
प्राहुः:
Kriyā (Action)
TypeVerb
Rootप्र + अह्/ब्रू (धातु)
Formलिट्-लकार (Perfect); परस्मैपद; प्रथमपुरुष, बहुवचन
साshe
सा:
Karta (Subject)
TypeNoun
Rootतद् (सर्वनाम-प्रातिपदिक)
Formस्त्रीलिङ्ग; प्रथमा-विभक्ति, एकवचन; सर्वनाम
अहम्I
अहम्:
Karta (Subject; speaker)
TypeNoun
Rootअस्मद् (सर्वनाम-प्रातिपदिक)
Formउत्तमपुरुष-सर्वनाम; प्रथमा-विभक्ति, एकवचन
स्थास्यामिwill stay
स्थास्यामि:
Kriyā (Action)
TypeVerb
Rootस्था (धातु)
Formलृट्-लकार (Simple Future); परस्मैपद; उत्तमपुरुष, एकवचन
not
:
Nipāta (Negation)
TypeIndeclinable
Rootन (अव्यय)
Formअव्यय; निषेधार्थक (negation particle)
अत्रhere
अत्र:
Deśa-adhikaraṇa (Place)
TypeIndeclinable
Rootअत्र (अव्यय)
Formअव्यय; देशवाचक (locative adverb: here)
वैindeed
वै:
Nipāta (Emphasis)
TypeIndeclinable
Rootवै (अव्यय)
Formअव्यय; निश्चयार्थक निपात
तत्रthere
तत्र:
Deśa-adhikaraṇa (Place)
TypeIndeclinable
Rootतत्र (अव्यय)
Formअव्यय; देशवाचक (there)
and
:
Samuccaya (Connector)
TypeIndeclinable
Rootच (अव्यय)
Formअव्यय; समुच्चयार्थक
अहम्I
अहम्:
Karta (Subject)
TypeNoun
Rootअस्मद् (सर्वनाम-प्रातिपदिक)
Formउत्तमपुरुष-सर्वनाम; प्रथमा-विभक्ति, एकवचन
गमिष्यामिwill go
गमिष्यामि:
Kriyā (Action)
TypeVerb
Rootगम् (धातु)
Formलृट्-लकार (Simple Future); परस्मैपद; उत्तमपुरुष, एकवचन
यत्रwhere
यत्र:
Deśa-adhikaraṇa (Relative place)
TypeIndeclinable
Rootयत्र (अव्यय)
Formअव्यय; सम्बन्धबोधक/देशवाचक (relative adverb: where)
श्रोष्येI will hear
श्रोष्ये:
Kriyā (Action)
TypeVerb
Rootश्रु (धातु)
Formलृट्-लकार (Simple Future); आत्मनेपद; उत्तमपुरुष, एकवचन
not
:
Nipāta (Negation)
TypeIndeclinable
Rootन (अव्यय)
Formअव्यय; निषेधार्थक
तुbut
तु:
Nipāta (Contrast)
TypeIndeclinable
Rootतु (अव्यय)
Formअव्यय; विरोध/विशेषार्थक (but/however)
ध्वनिम्sound, noise
ध्वनिम्:
Karman (Object)
TypeNoun
Rootध्वनि (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग; द्वितीया-विभक्ति, एकवचन

Lakṣmī and other Devīs; the final resolve is spoken by the unnamed “she” in context (likely Lakṣmī within the exchange)

Tirtha: Prabhāsa-kṣetra

Type: kshetra

Scene: A circle of goddesses in a sacred coastal grove near Prabhāsa; Lakṣmī turns away, gesturing toward a distant, quiet sanctuary where even the sea’s roar seems muted.

L
Lakṣmī
I
Indrāṇī
D
Devīs

FAQs

It reflects the Purāṇic theme that divine presence withdraws from places of discord; silence symbolizes purity, restraint, and refuge from turmoil.

The broader frame is Prabhāsakṣetra māhātmya, though this verse itself describes a departure rather than naming a sub-tīrtha.

None directly; the verse is dialogic and symbolic rather than prescriptive.