Previous Verse
Next Verse

Skanda Purana — Prabhasa Khanda, Shloka 17

अथ ताभिः कृताञ्ज्ञात्वा प्रासादान्यादवैः पृथक् । ततो गोप्योऽपि ताः सर्वाः सहस्राणि तु षोडश । कृष्णमाज्ञाप्य भावेन स्थापयांचक्रिरे रविम्

atha tābhiḥ kṛtāñjñātvā prāsādānyādavaiḥ pṛthak | tato gopyo'pi tāḥ sarvāḥ sahasrāṇi tu ṣoḍaśa | kṛṣṇamājñāpya bhāvena sthāpayāṃcakrire ravim

Alors, après avoir reçu les honneurs qui leur étaient dus, les Yādava disposèrent des sanctuaires distincts. Ensuite, toutes ces gopīs—au nombre de seize mille—ayant obtenu l’assentiment de Kṛṣṇa, y établirent Ravi, le Soleil, avec une dévotion du cœur.

अथthen
अथ:
Sambandha (Discourse connector/सम्बन्ध)
TypeIndeclinable
Rootअथ (अव्यय)
Formअव्ययम्; अनुक्रमसूचक (conjunctive adverb)
ताभिःby them (those women/powers)
ताभिः:
Karana (Instrument/करण)
TypeNoun
Rootतद् (सर्वनाम-प्रातिपदिक)
Formस्त्रीलिङ्गे, तृतीया-विभक्तिः, बहुवचनम्; सर्वनाम
कृतान्made, constructed
कृतान्:
Visheshana (Qualifier/विशेषण)
TypeAdjective
Rootकृत (प्रातिपदिक; कृ धातोः कृदन्त-PPP)
Formकृदन्तः (PPP) विशेषणरूपे; पुंलिङ्गे, द्वितीया-विभक्तिः, बहुवचनम् (प्रासादान् इत्यनुगुणम्)
ज्ञात्वाhaving known/realized
ज्ञात्वा:
Adhikarana (Adverbial/अधिकरण-भाव)
TypeIndeclinable
Rootज्ञा (धातु) → ज्ञात्वा (क्त्वा)
Formक्त्वान्त-अव्ययम् (gerund/absolutive)
प्रासादान्palaces, temples
प्रासादान्:
Karma (Object/कर्म)
TypeNoun
Rootप्रासाद (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्गे, द्वितीया-विभक्तिः (2nd/Accusative), बहुवचनम्
यादवैःby the Yādavas
यादवैः:
Karana (Agent/Instrument/करण)
TypeNoun
Rootयादव (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्गे, तृतीया-विभक्तिः (3rd/Instrumental), बहुवचनम्
पृथक्separately
पृथक्:
Adhikarana (Adverbial/अधिकरण-भाव)
TypeIndeclinable
Rootपृथक् (अव्यय)
Formअव्ययम्; क्रियाविशेषणम्
ततःthereafter
ततः:
Adhikarana (Adverbial/अधिकरण-भाव)
TypeIndeclinable
Rootततः (अव्यय)
Formअव्ययम्; कालवाचक-क्रियाविशेषणम्
गोप्यःthe gopīs
गोप्यः:
Karta (Subject/कर्ता)
TypeNoun
Rootगोपी (प्रातिपदिक)
Formस्त्रीलिङ्गे, प्रथमा-विभक्तिः, बहुवचनम्
अपिalso
अपि:
Sambandha (Particle/निपात)
TypeIndeclinable
Rootअपि (अव्यय)
Formनिपात (also/even)
ताःthem
ताः:
Karma (Object/कर्म)
TypeNoun
Rootतद् (सर्वनाम-प्रातिपदिक)
Formस्त्रीलिङ्गे, द्वितीया-विभक्तिः, बहुवचनम्; सर्वनाम
सर्वाःall
सर्वाः:
Visheshana (Qualifier/विशेषण)
TypeAdjective
Rootसर्व (प्रातिपदिक)
Formस्त्रीलिङ्गे, द्वितीया-विभक्तिः, बहुवचनम्; विशेषणम् (ताः इत्यनुगुणम्)
सहस्राणिthousands
सहस्राणि:
Karma (Object/कर्म)
TypeNoun
Rootसहस्र (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्गे, प्रथमा/द्वितीया-विभक्तिः, बहुवचनम्; संख्यावाचक-नाम
तुindeed
तु:
Sambandha (Particle/निपात)
TypeIndeclinable
Rootतु (अव्यय)
Formनिपात (emphasis/contrast)
षोडशsixteen
षोडश:
Visheshana (Qualifier/विशेषण)
TypeAdjective
Rootषोडशन् (संख्या-प्रातिपदिक)
Formसंख्यावाचक-विशेषणम्; (अत्र) सहस्राणि इत्यस्य विशेषणम्
कृष्णम्Krishna
कृष्णम्:
Karma (Object/कर्म)
TypeNoun
Rootकृष्ण (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्गे, द्वितीया-विभक्तिः, एकवचनम्
आज्ञाप्यhaving commanded/after instructing
आज्ञाप्य:
Adhikarana (Adverbial/अधिकरण-भाव)
TypeIndeclinable
Rootआ+ज्ञा (धातु) → आज्ञाप्य (क्त्वा/ल्यप् अव्ययभाव)
Formक्त्वान्त-अव्ययम् (gerund)
भावेनwith devotion/with feeling
भावेन:
Karana (Instrument/means/करण)
TypeNoun
Rootभाव (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्गे, तृतीया-विभक्तिः, एकवचनम्
स्थापयाम्we established/placed
स्थापयाम्:
Kriya (Action/क्रिया)
TypeVerb
Rootस्था (धातु) → स्थापय (णिच् causative)
Formलिट्-लकारः (Perfect), उत्तम-पुरुषः (1st), बहुवचनम्; परस्मैपदम्; (लिट्-प्रयोगे) 'स्थापयाम' इति रूपम्
चक्रिरेthey did/made
चक्रिरे:
Kriya (Action/क्रिया)
TypeVerb
Rootकृ (धातु)
Formलिट्-लकारः (Perfect), प्रथम-पुरुषः (3rd), बहुवचनम्; आत्मनेपदम्
रविम्the Sun
रविम्:
Karma (Object/कर्म)
TypeNoun
Rootरवि (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्गे, द्वितीया-विभक्तिः, एकवचनम्

Śiva (deduced: narration to Devī within Prabhāsakṣetramāhātmya)

Tirtha: Ravi-pratiṣṭhā at Prabhāsa (Sūrya shrine within Prabhāsa-kṣetra)

Type: temple

Listener: Devī

Scene: Yādavas arranging distinct prāsādas; sixteen thousand gopīs gathered, receiving Kṛṣṇa’s assent, then installing a radiant Sūrya image with intense devotion in Prabhāsa.

Y
Yādava
G
Gopī
K
Kṛṣṇa
R
Ravi (Sūrya)

FAQs

Devotion expressed through consecration (pratiṣṭhā) and temple-building becomes a meritorious act when aligned with dharma and guided by the divine.

Prabhāsa-kṣetra, particularly the setting where the Sun is installed and later known as Gopyāditya.

Deity installation (Sūrya-pratiṣṭhā) and establishment of shrines (prāsāda-nirmāṇa/arrangement) are described.