Previous Verse
Next Verse

Skanda Purana — Nagara Khanda, Shloka 14

तथापि नास्ति ते शांतिर्मुक्तेऽप्यस्मिन्द्विजोत्तमाः । गृहीतेऽपि च युष्माभिस्तस्माद्रक्ष्यः प्रयत्नतः

tathāpi nāsti te śāṃtirmukte'pyasmindvijottamāḥ | gṛhīte'pi ca yuṣmābhistasmādrakṣyaḥ prayatnataḥ

(Paraśurāma dit :) «Pourtant, ô meilleurs des brāhmanes, vous n’aurez pas la paix même si cela est relâché; et même si vous le prenez, il faut donc le garder avec effort.»

तथापिeven so, nevertheless
तथापि:
Sambandha (Discourse connector/सम्बन्ध)
TypeIndeclinable
Rootतथा (अव्यय) + अपि (अव्यय)
Formअव्ययसमुच्चयः (indeclinable combination); अर्थे—"तथापि" = even so/however
not
:
Sambandha (Negation marker/निषेध)
TypeIndeclinable
Rootन (अव्यय)
Formनिषेध-अव्ययम् (negation particle)
अस्तिis/exists
अस्ति:
Kriya (Verb/क्रिया)
TypeVerb
Rootअस् (धातु)
Formलट्-लकारः (Present), प्रथमपुरुषः (3rd person), एकवचनम् (singular)
तेyour
ते:
Sambandha (Possessor/सम्बन्ध)
TypeNoun
Rootत्वद् (सर्वनाम-प्रातिपदिक)
Formषष्ठी-विभक्तिः (Genitive/6th), एकवचनम्; सर्वनाम
शान्तिःpeace, calm
शान्तिः:
Karta (Subject/कर्ता)
TypeNoun
Rootशान्ति (प्रातिपदिक)
Formस्त्रीलिङ्गः (f.), प्रथमा-विभक्तिः (Nominative/1st), एकवचनम्
मुक्तेwhen (it is) released
मुक्ते:
Adhikarana (Locative circumstance/अधिकरण)
TypeAdjective
Rootमुक्त (कृदन्त; मुच् धातोः)
Formभूतकृदन्तः (past passive participle), सप्तमी-विभक्तिः (Locative/7th), एकवचनम्, पुंलिङ्ग/नपुंसकलिङ्ग-रूपम्; अर्थे—"मुक्ते (सति)" = when released
अपिeven, also
अपि:
Sambandha (Particle/निपात)
TypeIndeclinable
Rootअपि (अव्यय)
Formसमुच्चय/अपि-कारः (also/even)
अस्मिन्in this (matter/place)
अस्मिन्:
Adhikarana (Locative/अधिकरण)
TypeNoun
Rootइदम् (सर्वनाम-प्रातिपदिक)
Formसप्तमी-विभक्तिः (Locative/7th), एकवचनम्, पुं/नपुंसक; सर्वनाम
द्विजोत्तमाःO best of the twice-born (Brahmins)
द्विजोत्तमाः:
Sambodhana (Address/सम्बोधन)
TypeNoun
Rootद्विज (प्रातिपदिक) + उत्तम (प्रातिपदिक)
Formतत्पुरुष-समासः (determinative): द्विजानाम् उत्तमाः; पुंलिङ्गः, प्रथमा-विभक्तिः, बहुवचनम्; संबोधनार्थे प्रयुक्तम् (vocative sense though nominative form)
गृहीतेwhen (it is) taken
गृहीते:
Adhikarana (Locative circumstance/अधिकरण)
TypeAdjective
Rootगृहीत (कृदन्त; ग्रह् धातोः)
Formभूतकृदन्तः (past passive participle), सप्तमी-विभक्तिः (Locative/7th), एकवचनम्; अर्थे—"गृहीते (सति)" = when taken/accepted
अपिeven
अपि:
Sambandha (Particle/निपात)
TypeIndeclinable
Rootअपि (अव्यय)
Formनिपातः (particle)
and
:
Sambandha (Connector/समुच्चय)
TypeIndeclinable
Rootच (अव्यय)
Formसमुच्चय-अव्ययम् (conjunction)
युष्माभिःby you (all)
युष्माभिः:
Karana (Instrument/Agentive instrument/करण)
TypeNoun
Rootयुष्मद् (सर्वनाम-प्रातिपदिक)
Formतृतीया-विभक्तिः (Instrumental/3rd), बहुवचनम्; सर्वनाम
तस्मात्therefore
तस्मात्:
Hetu (Reason/हेतु)
TypeIndeclinable
Rootतद् (सर्वनाम-प्रातिपदिक)
Formतस्मात् इति हेत्वर्थे अव्ययीभाववत् प्रयोगः (ablatival adverb: therefore/from that)
रक्ष्यःmust be protected
रक्ष्यः:
Kriya (Obligation predicate/विधेय)
TypeVerb
Rootरक्ष् (धातु)
Formभविष्यत्कृदन्त/कर्तव्यतार्थकः (gerundive/obligatory), पुंलिङ्गः, प्रथमा-विभक्तिः, एकवचनम्; अर्थे—"रक्षितव्यः" = must be protected
प्रयत्नतःwith effort, carefully
प्रयत्नतः:
Sambandha (Manner/रीति)
TypeIndeclinable
Rootप्रयत्न (प्रातिपदिक)
Formतसिल्-प्रत्ययान्त अव्ययम् (ablatival adverb): प्रयत्नतः = with effort/earnestly

Paraśurāma (implied by argumentative continuation; addressing dvijottamāḥ)

Type: kshetra

Scene: Paraśurāma addresses assembled brāhmaṇas with grave calm, warning that peace will not arise automatically; the mood is protective and admonitory, with the sacred object implied as dangerous if mishandled.

P
Paraśurāma
B
Brāhmaṇas (sages)

FAQs

Dharma is not only renunciation but also responsible containment of dangerous power so it does not become a cause of harm.

The instruction belongs to the Adhyāya 94 tīrtha-account in Nāgarakhaṇḍa’s Tīrthamāhātmya, where the site’s importance is tied to this episode.

A practical injunction: the object (weapon) should be carefully guarded (rakṣaṇa) to prevent misuse.