Previous Verse
Next Verse

Skanda Purana — Nagara Khanda, Shloka 4

ततो ब्रह्मादयो देवाः स्वयमेव व्यवस्थिताः । ताभ्यां निवारणार्थाय शांत्यर्थं सर्वदेहिनान् । गताश्च ते समुत्थाप्य पुनरेव त्रिविष्टपम्

tato brahmādayo devāḥ svayameva vyavasthitāḥ | tābhyāṃ nivāraṇārthāya śāṃtyarthaṃ sarvadehinān | gatāśca te samutthāpya punareva triviṣṭapam

Alors Brahmā et les autres dieux intervinrent eux-mêmes. Pour retenir les deux adversaires et rétablir la paix pour tous les êtres incarnés, ils s’approchèrent, les tirèrent hors du conflit, puis retournèrent de nouveau au ciel.

tataḥthen
tataḥ:
Kāla-adhikarana (Temporal)
TypeIndeclinable
Roottataḥ (अव्यय; tad + tas)
Formअव्यय; क्रम/कालवाचक (then/thereupon)
brahmā-ādayaḥBrahmā and others
brahmā-ādayaḥ:
Karta (Subject/कर्ता)
TypeNoun
Rootbrahmā (प्रातिपदिक) + ādi (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा-विभक्ति, बहुवचन; तत्पुरुष (brahmā pradhānaḥ ye = Brahmā and others)
devāḥthe gods
devāḥ:
Karta (Subject/कर्ता)
TypeNoun
Rootdeva (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा-विभक्ति, बहुवचन
svayamthemselves
svayam:
Karta-visheshana (Agentive modifier)
TypeIndeclinable
Rootsvayam (अव्यय)
Formअव्यय; स्वकर्तृवाचक (by themselves)
evaindeed
eva:
Nipāta (Particle)
TypeIndeclinable
Rooteva (अव्यय)
Formअव्यय; अवधारण (emphasis)
vyavasthitāḥstood ready/assembled
vyavasthitāḥ:
Kriya (Action/क्रिया)
TypeVerb
Rootvi + ava + sthā (धातु) + kta
Formभूतकर्मणि/भूतकर्तरि कृदन्त (past participle), पुंलिङ्ग, प्रथमा, बहुवचन; अर्थ: ‘स्थित/उपस्थित’
tābhyāmby those two (of them)
tābhyām:
Karana (Instrument/करण)
TypeNoun
Roottad (सर्वनाम-प्रातिपदिक)
Formस्त्रीलिङ्ग, तृतीया/पञ्चमी-विभक्ति, द्विवचन; अत्र तृतीया (by those two)
nivāraṇa-arthāyafor preventing (it)
nivāraṇa-arthāya:
Prayojana (Purpose/प्रयोजन)
TypeNoun
Rootnivāraṇa (प्रातिपदिक) + artha (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, चतुर्थी-विभक्ति (Dative/4th), एकवचन; तत्पुरुष (nivāraṇasya arthaḥ = for the purpose of stopping)
śānti-arthamfor peace
śānti-artham:
Prayojana (Purpose)
TypeNoun
Rootśānti (प्रातिपदिक) + artha (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, द्वितीया-विभक्ति, एकवचन; तत्पुरुष (śānteḥ arthaḥ = for peace)
sarva-dehinānall embodied beings
sarva-dehinān:
Karman (Object/कर्म)
TypeNoun
Rootsarva (प्रातिपदिक) + dehin (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, द्वितीया-विभक्ति, बहुवचन; तत्पुरुष (all embodied beings)
gatāḥwent
gatāḥ:
Kriya (Action/क्रिया)
TypeVerb
Rootgam (धातु) + kta
Formभूतकृदन्त (past participle), पुंलिङ्ग, प्रथमा, बहुवचन; कर्तरि (they went)
caand
ca:
Samuccaya (Connector)
TypeIndeclinable
Rootca (अव्यय)
Formअव्यय; समुच्चय (and)
tethey
te:
Karta (Subject/कर्ता)
TypeNoun
Roottad (सर्वनाम-प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा-विभक्ति, बहुवचन
samutthāpyahaving raised/roused
samutthāpya:
Purvakala-kriya (Prior action)
TypeVerb
Rootsam + ut + sthā (धातु) + ल्यप् (क्त्वा-प्रत्यय)
Formअव्ययकृदन्त (gerund/absolutive), ‘having raised/roused’
punaragain
punar:
Kriya-visheshana (Adverbial)
TypeIndeclinable
Rootpunar (अव्यय)
Formअव्यय; पुनरावृत्ति (again)
evaindeed
eva:
Nipāta (Particle)
TypeIndeclinable
Rooteva (अव्यय)
Formअव्यय; अवधारण (indeed)
triviṣṭapamTriviṣṭapa (heaven)
triviṣṭapam:
Gati-karman (Destination object)
TypeNoun
Roottriviṣṭapa (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, द्वितीया-विभक्ति, एकवचन

Sūta

Listener: dvija-sattamāḥ

Scene: Brahmā and the gods descend between the two warriors, halting the clash; the combatants are ‘roused’ out of battle-trance, and the devas ascend back to heaven.

B
Brahmā
D
Devas
T
Triviṣṭapa (Svarga)

FAQs

Cosmic guardianship upholds dharma: even mighty conflicts are subordinated to universal peace (śānti) and order.

Indirectly, this is part of the narrative arc that culminates in the sanctification of the Sūrya-kṣetra.

None; the verse describes divine intervention for the sake of śānti.