Previous Verse
Next Verse

Skanda Purana — Nagara Khanda, Shloka 93

सोऽपि ब्राह्मणशार्दूलो वसिष्ठस्तं महीपतिम् । समभ्येत्य ततः प्राह हर्षगद्गदया गिरा

so'pi brāhmaṇaśārdūlo vasiṣṭhastaṃ mahīpatim | samabhyetya tataḥ prāha harṣagadgadayā girā

Alors Vasiṣṭha, tigre parmi les brāhmanes, s’approcha de ce roi et parla d’une voix tremblante de joie.

सःhe
सः:
Karta (Subject/कर्ता)
TypeNoun
Rootतद् (सर्वनाम-प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्गे प्रथमा-विभक्तिः (कर्ता), एकवचनम्; सर्वनाम
अपिalso
अपि:
Sambandha (Particle/सम्बन्ध)
TypeIndeclinable
Rootअपि (अव्यय)
Formसमुच्चय/अप्यर्थक-अव्ययम् (also)
ब्राह्मण-शार्दूलःthe tiger among Brahmins
ब्राह्मण-शार्दूलः:
Karta (Subject/कर्ता)
TypeNoun
Rootब्राह्मण-शार्दूल (प्रातिपदिक; समास)
Formपुंलिङ्गे प्रथमा-विभक्तिः (कर्ता), एकवचनम्; कर्मधारयः (ब्राह्मणः एव शार्दूलः—‘tiger among Brahmins’)
वसिष्ठःVasiṣṭha
वसिष्ठः:
Karta (Subject/कर्ता)
TypeNoun
Rootवसिष्ठ (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्गे प्रथमा-विभक्तिः (कर्ता), एकवचनम्
तम्him
तम्:
Karma (Object/कर्म)
TypeNoun
Rootतद् (सर्वनाम-प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्गे द्वितीया-विभक्तिः (कर्म), एकवचनम्; सर्वनाम
मही-पतिम्the king (lord of the earth)
मही-पतिम्:
Karma (Object/कर्म)
TypeNoun
Rootमही-पति (प्रातिपदिक; समास)
Formपुंलिङ्गे द्वितीया-विभक्तिः (कर्म), एकवचनम्; षष्ठी-तत्पुरुषः (महेः/महीयाः पतिः)
समभ्येत्यhaving approached
समभ्येत्य:
Purvakala (Prior action/पूर्वकाल)
TypeVerb
Rootसम्-अभि-√इ (धातु)
Formक्त्वान्त-अव्ययकृदन्तम् (absolutive/gerund): ‘having approached’
ततःthen
ततः:
Sambandha (Temporal/सम्बन्ध)
TypeIndeclinable
Rootततः (अव्यय)
Formक्रमार्थक-अव्ययम् (then)
प्राहsaid
प्राह:
Kriya (Action/क्रिया)
TypeVerb
Rootप्र-√अह्/√ब्रू (धातु; ‘to say’)
Formलिट्-लकारः (परोक्षभूत/Perfect), प्रथमपुरुषः, एकवचनम्, परस्मैपदम्
हर्ष-गद्गदयाwith a voice choked with joy
हर्ष-गद्गदया:
Karaṇa (Instrument/करण)
TypeAdjective
Rootहर्ष-गद्गद (प्रातिपदिक; समास)
Formस्त्रीलिङ्गे तृतीया-विभक्तिः (करण), एकवचनम्; तत्पुरुषः (हर्षेण गद्गदा)
गिराby speech/voice
गिरा:
Karaṇa (Instrument/करण)
TypeNoun
Rootगिर् (प्रातिपदिक)
Formस्त्रीलिङ्गे तृतीया-विभक्तिः (करण), एकवचनम्

Unspecified narrator (within Sūta’s narration)

Tirtha: Bhrūṇagarta (contextual)

Type: kund

Scene: Vasiṣṭha, serene and luminous, approaches the radiant king; his expression is tender with joy, voice trembling; the king stands respectfully, hands folded, as if awaiting blessing and instruction.

V
Vasiṣṭha
K
king (mahīpati)

FAQs

When purification is attained, dharmic elders affirm it—linking royal power to guidance from realized sages.

Bhrūṇagarta is the tīrtha context behind this meeting.

None in this verse; it introduces Vasiṣṭha’s congratulatory speech.