Previous Verse
Next Verse

Skanda Purana — Nagara Khanda, Shloka 31

यक्षगुह्यकभूताश्च दैत्या ये च विनायकाः । त्वत्प्रसादेन ते सर्वे संसिद्धिं परमां गताः

yakṣaguhyakabhūtāśca daityā ye ca vināyakāḥ | tvatprasādena te sarve saṃsiddhiṃ paramāṃ gatāḥ

Yakṣas, Guhyakas et Bhūtas, les Daityas, et aussi les Vināyakas : tous, par ta grâce, ont atteint l’accomplissement suprême.

यक्षगुह्यकभूताःYakṣas, Guhyakas, and Bhūtas
यक्षगुह्यकभूताः:
Karta (Subject/कर्ता)
TypeNoun
Rootयक्ष + गुह्यक + भूत (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा (1), बहुवचन; इतरेतर-द्वन्द्व (यक्षाः च गुह्यकाः च भूताः च)
and
:
Sambandha (Relation/सम्बन्ध)
TypeIndeclinable
Rootच (अव्यय)
Formसमुच्चयार्थक-अव्यय (conjunction)
दैत्याDaityas
दैत्या:
Karta (Subject/कर्ता)
TypeNoun
Rootदैत्य (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा (1), बहुवचन
येwho, those who
ये:
Karta (Subject/कर्ता)
TypeNoun
Rootयद् (सर्वनाम-प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा (1), बहुवचन; सम्बन्धबोधक-सर्वनाम
and
:
Sambandha (Relation/सम्बन्ध)
TypeIndeclinable
Rootच (अव्यय)
Formसमुच्चयार्थक-अव्यय
विनायकाःVināyakas
विनायकाः:
Karta (Subject/कर्ता)
TypeNoun
Rootविनायक (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा (1), बहुवचन
त्वत्your
त्वत्:
Sambandha (Possessor/सम्बन्ध-षष्ठी)
TypeNoun
Rootयुष्मद् (सर्वनाम-प्रातिपदिक)
Formषष्ठी (6), एकवचन; सर्वनाम (genitive stem used in compound)
प्रसादेनby (your) grace
प्रसादेन:
Karana (Instrument/करण)
TypeNoun
Rootप्रसाद (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, तृतीया (3), एकवचन
तेthey
ते:
Karta (Subject/कर्ता)
TypeNoun
Rootतद् (सर्वनाम-प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा (1), बहुवचन; सर्वनाम
सर्वेall
सर्वे:
Karta (Subject/कर्ता)
TypeAdjective
Rootसर्व (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा (1), बहुवचन; विशेषण
संसिद्धिम्complete success, perfection
संसिद्धिम्:
Karma (Object/कर्म)
TypeNoun
Rootसंसिद्धि (प्रातिपदिक)
Formस्त्रीलिङ्ग, द्वितीया (2), एकवचन
परमाम्supreme
परमाम्:
Karma (Object/कर्म)
TypeAdjective
Rootपरम (प्रातिपदिक)
Formस्त्रीलिङ्ग, द्वितीया (2), एकवचन; विशेषण (संसिद्धिम्)
गताःattained, reached
गताः:
Karta (Subject/कर्ता)
TypeVerb
Rootगम् (धातु) + गत (कृदन्त-प्रातिपदिक)
Formभूतकालिक-कृदन्त (क्त), पुंलिङ्ग, प्रथमा (1), बहुवचन; परस्मैपदी-धातु; ‘गच्छ्’ अर्थे ‘प्राप्ताः’

A king (bhūbhuj) praising Goddess Sarasvatī (deduced from immediate context; Sarasvatī speaks in 34)

Type: kshetra

Listener: Devī addressed by the king

Scene: A devotional tableau where varied beings—Yakṣas, Guhyakas, Bhūtas, Daityas, and Vināyakas—stand pacified and uplifted, receiving a single stream of Devī’s grace, symbolized as light or sacred sound.

S
Sarasvatī
Y
Yakṣa
G
Guhyaka
B
Bhūta
D
Daitya
V
Vināyaka

FAQs

Divine grace is portrayed as universally effective—uplifting even fierce or liminal beings—highlighting the power of Devī-bhakti to transform destiny.

The verse does not specify a tīrtha; it emphasizes the Goddess’s grace within the chapter’s sacred-geography narrative frame.

No direct prescription; the implied practice is devotion and praise that seeks the Goddess’s prasāda (favor).