Previous Verse
Next Verse

Skanda Purana — Nagara Khanda, Shloka 67

सूत उवाच । एवं तत्र द्विजश्रेष्ठा विश्वामित्रेण धीमता । प्रकटं सर्वलोकस्य विहितं पुष्करत्रयम्

sūta uvāca | evaṃ tatra dvijaśreṣṭhā viśvāmitreṇa dhīmatā | prakaṭaṃ sarvalokasya vihitaṃ puṣkaratrayam

Sūta dit : «Ainsi, ô meilleurs des brahmanes, là—par le sage Viśvāmitra—le Puṣkara-traya, les trois Puṣkaras, fut rendu manifeste au grand jour et établi pour que tous les mondes le connaissent».

सूतःSūta
सूतः:
Karta (Speaker/कर्ता)
TypeNoun
Rootसूत (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा, एकवचन
उवाचsaid
उवाच:
Kriya (Verb/क्रिया)
TypeVerb
Root√वच् (धातु)
Formलिट् (Perfect), प्रथमपुरुष, एकवचन; परस्मैपदम्
एवम्thus
एवम्:
Kriya-visheshana (Adverbial/क्रियाविशेषण)
TypeIndeclinable
Rootएवम् (अव्यय)
Formअव्यय; प्रकारार्थक (thus)
तत्रthere
तत्र:
Adhikarana (Location/अधिकरण)
TypeIndeclinable
Rootतत्र (अव्यय)
Formअव्यय; देशार्थक (there)
द्विजश्रेष्ठाःO best of the twice-born
द्विजश्रेष्ठाः:
Sambodhana (Address/सम्बोधन)
TypeNoun
Rootद्विज (प्रातिपदिक) + श्रेष्ठ (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, सम्बोधन (8th/Vocative), बहुवचन; तत्पुरुष-समासः (द्विजानां श्रेष्ठाः)
विश्वामित्रेणby Viśvāmitra
विश्वामित्रेण:
Kartr-karana (Agent expressed instrumentally/कर्तृ-तृतीया)
TypeNoun
Rootविश्वामित्र (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, तृतीया (3rd/Instrumental), एकवचन
धीमताby the wise
धीमता:
Visheshana (Qualifier/विशेषण)
TypeAdjective
Rootधीमत् (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, तृतीया, एकवचन; ‘विश्वामित्र’ इत्यस्य विशेषणम्
प्रकटम्manifest, openly
प्रकटम्:
Karma (Object complement/कर्म-विशेषण)
TypeAdjective
Rootप्रकट (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग, प्रथमा/द्वितीया, एकवचन; ‘विहितम्’ इत्यस्य विशेषणम्
सर्वलोकस्यof all the people/worlds
सर्वलोकस्य:
Sambandha (Genitive relation/सम्बन्ध)
TypeNoun
Rootसर्व (प्रातिपदिक) + लोक (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, षष्ठी, एकवचन; तत्पुरुष-समासः (सर्वेषां लोकानां)
विहितम्was ordained/established
विहितम्:
Kriya (Predicate participle/क्रिया)
TypeVerb
Rootवि-√धा (धातु) → हित (कृदन्त)
Formभूतकर्मणि कृदन्त (past passive participle); नपुंसकलिङ्ग, प्रथमा/द्वितीया, एकवचन
पुष्करत्रयम्the triad of Puṣkaras (three Puṣkaras)
पुष्करत्रयम्:
Karma (Object/कर्म)
TypeNoun
Rootपुष्कर (प्रातिपदिक) + त्रय (संख्या-प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग, प्रथमा/द्वितीया, एकवचन; द्विगु-समासः (त्रयः पुष्कराः)

Sūta

Tirtha: Puṣkara-traya

Type: tirtha

Listener: Dvija-śreṣṭhas (assembled Brahmins/ṛṣis)

Scene: Sūta narrates to assembled Brahmins how the sage Viśvāmitra caused the three Puṣkaras to become manifest—waters gleaming, boundaries marked, pilgrims gathering as the tīrtha is ‘established’ for all.

S
Sūta
V
Viśvāmitra
P
Puṣkara-traya

FAQs

Tīrthas are portrayed as divinely revealed institutions meant for universal welfare, making dharma accessible through sacred geography.

Puṣkara-traya—“the three Puṣkaras”—is explicitly glorified as a revealed and established sacred complex.

No specific rite here; the verse announces the manifestation/establishment of the tīrtha complex as the foundation for ensuing practices.