Previous Verse
Next Verse

Skanda Purana — Nagara Khanda, Shloka 23

एवं तस्य ब्रुवाणस्य विश्वामित्रस्य धीमतः । अशरीराऽभवद्वाणी गगनाद्द्विजसत्तमाः

evaṃ tasya bruvāṇasya viśvāmitrasya dhīmataḥ | aśarīrā'bhavadvāṇī gaganāddvijasattamāḥ

Tandis que le sage Viśvāmitra parlait ainsi, une voix sans corps s’éleva du ciel—ô meilleur des deux-fois-nés.

एवम्thus
एवम्:
क्रियाविशेषण
TypeIndeclinable
Rootएवम् (अव्यय)
Formअव्यय; प्रकारवाचक (manner adverb ‘thus’)
तस्यof him
तस्य:
सम्बन्ध (Possessor)
TypeNoun
Rootतद् (सर्वनाम-प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, षष्ठी (Genitive), एकवचन
ब्रुवाणस्यwhile speaking
ब्रुवाणस्य:
सम्बन्ध-विशेषण
TypeVerb
Rootब्रू (धातु)
Formशतृ-प्रत्ययान्त वर्तमानकाले कृदन्त (present active participle), पुंलिङ्ग, षष्ठी, एकवचन; ‘तस्य’ इत्यस्य विशेषणम्
विश्वामित्रस्यof Viśvāmitra
विश्वामित्रस्य:
सम्बन्ध (Possessor)
TypeNoun
Rootविश्वामित्र (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, षष्ठी (Genitive), एकवचन
धीमतःwise
धीमतः:
सम्बन्ध-विशेषण
TypeAdjective
Rootधीमत् (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, षष्ठी (Genitive), एकवचन; ‘विश्वामित्रस्य’ इत्यस्य विशेषणम्
अशरीराbodiless
अशरीरा:
कर्ता-विशेषण
TypeAdjective
Rootअ-शरीर (प्रातिपदिक)
Formस्त्रीलिङ्ग, प्रथमा (Nominative), एकवचन; नञ्-तत्पुरुष (शरीरं न अस्ति यस्याः)
अभवत्arose, became
अभवत्:
क्रिया (Predicate)
TypeVerb
Rootभू (धातु)
Formलङ्-लकार (अनद्यतनभूत/Imperfect), प्रथमपुरुष, एकवचन, परस्मैपद
वाणीa voice
वाणी:
कर्ता (Subject)
TypeNoun
Rootवाणी (प्रातिपदिक)
Formस्त्रीलिङ्ग, प्रथमा (Nominative), एकवचन
गगनात्from the sky
गगनात्:
अपादान (Source)
TypeNoun
Rootगगन (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग, पञ्चमी (Ablative), एकवचन
द्विजसत्तमाःO best of twice-born (Brahmins)
द्विजसत्तमाः:
सम्बोधन (Address)
TypeNoun
Rootद्विज-सत्तम (प्रातिपदिक; द्विज + सत्तम)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा (Nominative), बहुवचन; सम्बोधनार्थे प्रयोगः (हे द्विजसत्तमाः)

Narrator

Tirtha: Puṣkara

Type: kund

Scene: Viśvāmitra stands at the lakeside; from the sky descends a luminous speech-form (vāṇī) as sound-waves or a radiant scroll, while assembled dvijas look upward in awe.

V
Viśvāmitra
A
Aśarīrā Vāṇī (heavenly voice)

FAQs

Sacred places are depicted as arenas where divine communication becomes accessible to sincere seekers.

Puṣkara is the implied setting of the episode within the Tīrthamāhātmya.

None directly; it introduces a revelatory response (aśarīrā vāṇī) to the sage’s prayer.