Previous Verse
Next Verse

Skanda Purana — Nagara Khanda, Shloka 10

यत्र पूर्वं तपस्तप्तं विश्वामित्रेण धीमता । त्रिशंकोर्भूमिपालस्य कृते तीर्थे महात्मना

yatra pūrvaṃ tapastaptaṃ viśvāmitreṇa dhīmatā | triśaṃkorbhūmipālasya kṛte tīrthe mahātmanā

Voici le gué sacré (tīrtha) où jadis Viśvāmitra, sage et grand d’âme, accomplit d’intenses austérités, instituant ce tīrtha pour le roi Triśaṅku.

यत्रwhere
यत्र:
Adhikarana (Location/अधिकरण)
TypeIndeclinable
Rootयत्र (अव्यय)
Formअव्यय; देशवाचक-सम्बन्ध (relative adverb: where)
पूर्वम्formerly
पूर्वम्:
Kala (Time/काल)
TypeIndeclinable
Rootपूर्व (प्रातिपदिक)
Formअव्ययीभावे अव्ययप्रयोगः; कालवाचक क्रियाविशेषणम्
तपःausterity, penance
तपः:
Karma (Object/कर्म)
TypeNoun
Rootतपस् (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग, प्रथमा/द्वितीया (1/2), एकवचन; कर्मरूपेण
तप्तम्was performed (was heated/undertaken)
तप्तम्:
Kriya (Predicate/क्रिया)
TypeVerb
Rootतप् (धातु) + क्त (कृदन्त)
Formभूतकर्मणि कृदन्त (क्त-प्रत्ययान्त), नपुंसकलिङ्ग, प्रथमा (1), एकवचन; कर्मणि प्रयोगः (तपः तप्तम्)
विश्वामित्रेणby Viśvāmitra
विश्वामित्रेण:
Kartr (Agent/कर्ता)
TypeNoun
Rootविश्वामित्र (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, तृतीया (3), एकवचन; करण/कर्तृ-निर्देशः (agent in passive)
धीमताwise, intelligent
धीमता:
Visheshana (Adjectival/विशेषण)
TypeAdjective
Rootधीमत् (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, तृतीया (3), एकवचन; विशेषणम् (विश्वामित्रेण)
त्रिशंकोःof Triśaṅku
त्रिशंकोः:
Sambandha (Genitive/सम्बन्ध)
TypeNoun
Rootत्रिशङ्कु (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, षष्ठी (6), एकवचन
भूमिपालस्यof the king (protector of the earth)
भूमिपालस्य:
Sambandha (Genitive/सम्बन्ध)
TypeNoun
Rootभूमि-पाल (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, षष्ठी (6), एकवचन; समासः षष्ठी-तत्पुरुषः (भूमेः पालः)
कृतेfor (the sake of)
कृते:
Prayojana (Purpose/प्रयोजन)
TypeIndeclinable
Rootकृ (धातु) + क्त (कृदन्त)
Formक्त-प्रत्ययान्त रूपम्; सप्तमी-एकवचन नपुंसक/पुं (लोके) ‘कृते’ इति अव्ययीभाववत् प्रयोगः; अर्थः ‘for the sake of’
तीर्थेat the sacred ford/place
तीर्थे:
Adhikarana (Location/अधिकरण)
TypeNoun
Rootतीर्थ (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग, सप्तमी (7), एकवचन
महात्मनाby the great-souled one
महात्मना:
Visheshana (Adjectival/विशेषण)
TypeAdjective
Rootमहात्मन् (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, तृतीया (3), एकवचन; विशेषणम् (विश्वामित्रेण)

Sūta (Lomaharṣaṇa) speaking to the Ṛṣis (deduced from Nāgarakhaṇḍa Tīrthamāhātmya narrative frame)

Tirtha: Hāṭakeśvara tīrtha (Viśvāmitra-tapas-sthāna)

Type: tirtha

Scene: Viśvāmitra seated in fierce austerity near a sacred ford—matted hair, fire-altar, and a luminous tīrtha pool/riverbank—while the intent ‘for Triśaṅku’ is symbolized by a royal figure in supplication at a distance.

V
Viśvāmitra
T
Triśaṅku

FAQs

A tīrtha gains enduring sanctity through the tapas of realized sages, offered for the upliftment of others.

A tīrtha associated with Viśvāmitra’s austerities performed for King Triśaṅku, within the Hāṭakeśvara-related sacred region described in this adhyāya.

No explicit ritual is stated here; the verse primarily establishes the tīrtha’s origin through tapas.