Previous Verse
Next Verse

Skanda Purana — Nagara Khanda, Shloka 52

अल्पापि निद्रा नायाता न च नारी विनिर्गता । तस्याधस्तात्ततो लिंगमभवत्तु धरोद्भवम् । गत्वा च पत्राण्यादाय प्रचिक्षेपास्य चोपरि

alpāpi nidrā nāyātā na ca nārī vinirgatā | tasyādhastāttato liṃgamabhavattu dharodbhavam | gatvā ca patrāṇyādāya pracikṣepāsya copari

Pas même un peu de sommeil ne vint à lui, et aucune femme ne sortit. Alors, au-dessous de lui, apparut un liṅga surgissant de la terre; il alla prendre des feuilles et les répandit dessus.

अल्पाlittle
अल्पा:
Kartṛ-viśeṣaṇa (Subject qualifier)
TypeAdjective
Rootअल्प (प्रातिपदिक)
Formस्त्रीलिङ्ग; प्रथमा एकवचन; विशेषण (little)
अपिeven
अपि:
Sambandha-bodhaka (Particle)
TypeIndeclinable
Rootअपि (अव्यय)
Formनिपात; समुच्चय/अपेक्षार्थ (even/also)
निद्राsleep
निद्रा:
Karta (Subject)
TypeNoun
Rootनिद्रा (प्रातिपदिक)
Formस्त्रीलिङ्ग; प्रथमा एकवचन (Nominative singular)
not
:
Pratiṣedha (Negation)
TypeIndeclinable
Rootन (अव्यय)
Formनिषेध-निपात (negation particle)
आयाताcame
आयाता:
Kriyā (Predicate)
TypeVerb
Rootआ√या (धातु) + क्त (क्तप्रत्यय)
Formक्त-प्रत्ययान्त कृदन्त; स्त्रीलिङ्ग प्रथमा एकवचन; ‘came’
not
:
Pratiṣedha (Negation)
TypeIndeclinable
Rootन (अव्यय)
Formनिषेध-निपात
and
:
Samuccaya (Conjunction)
TypeIndeclinable
Rootच (अव्यय)
Formसमुच्चय-निपात (conjunction)
नारीwoman
नारी:
Karta (Subject)
TypeNoun
Rootनारी (प्रातिपदिक)
Formस्त्रीलिङ्ग; प्रथमा एकवचन
विनिर्गताcame out
विनिर्गता:
Kriyā (Predicate)
TypeVerb
Rootवि-निर्√गम् (धातु) + क्त (क्तप्रत्यय)
Formक्त-प्रत्ययान्त कृदन्त; स्त्रीलिङ्ग प्रथमा एकवचन; ‘went out/emerged’
तस्यof him
तस्य:
Sambandha (Genitive relation)
TypeNoun
Rootतद् (सर्वनाम-प्रातिपदिक)
Formपुं/नपुंसक; षष्ठी एकवचन
अधस्तात्below
अधस्तात्:
Adhikaraṇa (Locative sense)
TypeIndeclinable
Rootअधस् (अव्यय/प्रातिपदिक) + तात्
Formअव्यय; देशवाचक (below/underneath)
ततःthen
ततः:
Kriyāviśeṣaṇa (Adverbial)
TypeIndeclinable
Rootततः (अव्यय)
Formअव्यय; तदनन्तरम् (then)
लिङ्गम्liṅga (emblem)
लिङ्गम्:
Karta (Subject)
TypeNoun
Rootलिङ्ग (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग; प्रथमा एकवचन
अभवत्became/arose
अभवत्:
Kriyā (Predicate)
TypeVerb
Root√भू (धातु)
Formलङ् (अनद्यतनभूत) परस्मैपद; प्रथमपुरुष एकवचन
तुindeed/but
तु:
Sambandha-bodhaka (Particle)
TypeIndeclinable
Rootतु (अव्यय)
Formनिपात; विरोध/विशेषार्थ (but/indeed)
धर-उद्भवम्born from the earth
धर-उद्भवम्:
Kartṛ-viśeṣaṇa (Subject qualifier)
TypeAdjective
Rootधर (प्रातिपदिक) + उद्भव (प्रातिपदिक)
Formतत्पुरुषसमास: ‘धरात् उद्भव’ (earth-born); नपुंसकलिङ्ग प्रथमा एकवचन; विशेषण
गत्वाhaving gone
गत्वा:
Pūrvakāla-kriyā (Prior action)
TypeVerb
Root√गम् (धातु) + क्त्वा
Formक्त्वान्त अव्ययकृदन्त; पूर्वकालिक क्रिया (having gone)
and
:
Samuccaya (Conjunction)
TypeIndeclinable
Rootच (अव्यय)
Formसमुच्चय-निपात
पत्राणिleaves
पत्राणि:
Karma (Object)
TypeNoun
Rootपत्र (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग; द्वितीया बहुवचन (Accusative plural)
आदायhaving taken
आदाय:
Pūrvakāla-kriyā (Prior action)
TypeVerb
Rootआ√दा (धातु) + ल्यप् (ल्यबन्त)
Formल्यप्-प्रत्ययान्त अव्ययकृदन्त (gerund); पूर्वकालिक क्रिया (having taken)
प्रचिक्षेपthrew/scattered
प्रचिक्षेप:
Kriyā (Predicate)
TypeVerb
Rootप्र√क्षिप् (धातु)
Formलिट् (परोक्षभूत/परफेक्ट) परस्मैपद; प्रथमपुरुष एकवचन
अस्यof him/of this (person)
अस्य:
Sambandha (Genitive relation)
TypeNoun
Rootइदम् (सर्वनाम-प्रातिपदिक)
Formपुं/नपुंसक; षष्ठी एकवचन
and
:
Samuccaya (Conjunction)
TypeIndeclinable
Rootच (अव्यय)
Formसमुच्चय-निपात
उपरिupon/over
उपरि:
Adhikaraṇa (Locative sense)
TypeIndeclinable
Rootउपरि (अव्यय)
Formअव्यय; देशवाचक (upon/above)

Narrator (contextual Purāṇic narrator; traditionally Sūta)

Type: kshetra

Scene: A sleepless man in the night sees a liṅga suddenly rise from the earth beneath him; he gathers leaves and scatters/offers them upon the fresh-emerged emblem.

Ś
Śiva
L
Liṅga

FAQs

On Śivarātri, even an accidental vigil and a simple offering to the liṅga (like leaves) can become a powerful cause of purification and grace.

A dharodbhava (earth-arisen) Śiva-liṅga at the sacred shrine described in Nāgarakhaṇḍa’s Tīrthamāhātmya, highlighting the place as a potent tīrtha-space.

Liṅga-pūjā through offering leaves (patra-arpana) and observing wakefulness (jāgaraṇa) on Śivarātri.