Previous Verse
Next Verse

Skanda Purana — Nagara Khanda, Shloka 39

शिरसा ध्रियते तेजो जीवितं शिरसि स्थितम् । सूर्यः शिरो ह्यमूर्त्तस्य मूर्तस्यापि तथैव च

śirasā dhriyate tejo jīvitaṃ śirasi sthitam | sūryaḥ śiro hyamūrttasya mūrtasyāpi tathaiva ca

L’éclat est porté par la tête ; la vie elle-même demeure dans la tête. Le Soleil est vraiment la « tête » de l’Être sans forme, et de même de l’Être manifesté.

शिरसाby the head
शिरसा:
Karana (Instrument/करण)
TypeNoun
Rootशिरस् (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग, तृतीया-विभक्ति, एकवचन
ध्रियतेis held/sustained
ध्रियते:
Kriya (Action/क्रिया)
TypeVerb
Rootधृ (धातु)
Formलट्-लकार, कर्मणि-प्रयोग (Passive), प्रथमपुरुष, एकवचन
तेजःsplendour, energy
तेजः:
Karta (Subject/कर्ता)
TypeNoun
Rootतेजस् (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग, प्रथमा-विभक्ति, एकवचन
जीवितम्life
जीवितम्:
Karta (Subject/कर्ता)
TypeNoun
Rootजीवित (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग, प्रथमा-विभक्ति, एकवचन
शिरसिin the head
शिरसि:
Adhikarana (Locus/अधिकरण)
TypeNoun
Rootशिरस् (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग, सप्तमी-विभक्ति (7th/Locative), एकवचन
स्थितम्situated, established
स्थितम्:
Visheshana (Qualifier/विशेषण)
TypeAdjective
Rootस्था (धातु) → स्थित (कृदन्त-प्रातिपदिक)
Formभूतकर्मणि कृदन्त (PPP), नपुंसकलिङ्ग, प्रथमा-विभक्ति, एकवचन; जीवितम् इति विशेष्यस्य विशेषणम्
सूर्यःthe Sun
सूर्यः:
Karta (Subject/कर्ता)
TypeNoun
Rootसूर्य (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा-विभक्ति, एकवचन
शिरःhead
शिरः:
Samanadhikarana (Apposition/समानाधिकरण)
TypeNoun
Rootशिरस् (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग, प्रथमा-विभक्ति, एकवचन; (अत्र) विधेय-नाम (predicate nominative)
हिindeed
हि:
Nipata (Particle/निपात)
TypeIndeclinable
Rootहि (अव्यय)
Formनिपात-अव्यय (particle; emphasis/indeed)
अमूर्तस्यof the formless (one)
अमूर्तस्य:
Shashthi-Sambandha (Genitive relation/षष्ठी-सम्बन्ध)
TypeAdjective
Rootअमूर्त (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग/नपुंसकलिङ्ग, षष्ठी-विभक्ति (Genitive), एकवचन; (अत्र) ‘अमूर्तस्य (ब्रह्मणः)’ इति सन्दर्भानुसारम्
मूर्तस्यof the embodied (one)
मूर्तस्य:
Shashthi-Sambandha (Genitive relation/षष्ठी-सम्बन्ध)
TypeAdjective
Rootमूर्त (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग/नपुंसकलिङ्ग, षष्ठी-विभक्ति, एकवचन
अपिalso, even
अपि:
Samuccaya (Coordination/समुच्चय)
TypeIndeclinable
Rootअपि (अव्यय)
Formसमुच्चय/अवधारण-अव्यय (also/even)
तथाthus, likewise
तथा:
Visheshana (Qualifier/विशेषण)
TypeIndeclinable
Rootतथा (अव्यय)
Formक्रियाविशेषण-अव्यय (adverb: thus/so)
एवjust, indeed
एव:
Nipata (Particle/निपात)
TypeIndeclinable
Rootएव (अव्यय)
Formअवधारण-अव्यय (emphatic particle)
and
:
Samuccaya (Coordination/समुच्चय)
TypeIndeclinable
Rootच (अव्यय)
Formसमुच्चय-अव्यय (conjunction)

Skanda (deduced from Nāgarakhaṇḍa Tīrthamāhātmya narrative style)

Type: ghat

Scene: A radiant Sun-disc above, aligned with a cosmic figure whose head glows; below, a pilgrim offers water (arghya) at dawn, linking microcosm and macrocosm.

S
Sūrya

FAQs

It teaches a Purāṇic vision of the cosmos and the body as sacred, with the Sun as the supreme ‘head’ principle sustaining life and radiance.

This verse is part of a Tīrthamāhātmya chapter, but this particular śloka focuses on cosmological symbolism rather than naming a specific tīrtha.

No direct ritual is prescribed here; it frames a contemplative doctrine supporting later practices like remembrance and meditation.