Previous Verse
Next Verse

Skanda Purana — Nagara Khanda, Shloka 17

तन्मनः क्षमया ग्राह्यं यथा वह्निश्च वारिणा । एकया क्षमया सर्वो नियमः कथितो बुधैः

tanmanaḥ kṣamayā grāhyaṃ yathā vahniśca vāriṇā | ekayā kṣamayā sarvo niyamaḥ kathito budhaiḥ

Ce mental doit être contenu par la patience, comme le feu est éteint par l’eau. En effet, par une seule vertu—la patience—les sages disent que toutes les disciplines sont accomplies.

तत्that
तत्:
Karma (Object/कर्म)
TypeAdjective
Rootतद् (सर्वनाम-प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग, प्रथमा/द्वितीया (1st/2nd), एकवचन; मनः इति विशेष्यस्य निर्देशः
मनःmind
मनः:
Karma (Object/कर्म)
TypeNoun
Rootमनस् (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग, द्वितीया (2nd/Accusative), एकवचन
क्षमयाby patience/forbearance
क्षमया:
Karana (Instrument/करण)
TypeNoun
Rootक्षमा (प्रातिपदिक)
Formस्त्रीलिङ्ग, तृतीया (3rd/Instrumental), एकवचन
ग्राह्यम्should be restrained/held
ग्राह्यम्:
Vidheya (Predicate/विधेय)
TypeAdjective
Rootग्रह् (धातु) → ग्राह्य (कृदन्त, यत्/gerundive)
Formयत्-प्रत्ययान्त विधेय (gerundive: 'to be grasped/controlled'); नपुंसकलिङ्ग, प्रथमा (1st/Nominative), एकवचन; विधेय-विशेषणम् (मनः ... ग्राह्यम्)
यथाjust as
यथा:
Upamana-marker (Comparison/उपमान)
TypeIndeclinable
Rootयथा (अव्यय)
Formउपमानवाचक-अव्यय (comparative particle: 'just as')
वह्निःfire
वह्निः:
Karta (Subject/कर्ता)
TypeNoun
Rootवह्नि (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा (1st/Nominative), एकवचन
and
:
Samuccaya (Connector/समुच्चय)
TypeIndeclinable
Rootच (अव्यय)
Formसमुच्चय-बोधक अव्यय (conjunction)
वारिणाby water
वारिणा:
Karana (Instrument/करण)
TypeNoun
Rootवारि (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग, तृतीया (3rd/Instrumental), एकवचन
एकयाby one (single)
एकया:
Karana (Instrument/करण)
TypeAdjective
Rootएक (प्रातिपदिक)
Formस्त्रीलिङ्ग, तृतीया (3rd/Instrumental), एकवचन; क्षमया इति विशेष्यस्य विशेषणम्
क्षमयाby patience
क्षमया:
Karana (Instrument/करण)
TypeNoun
Rootक्षमा (प्रातिपदिक)
Formस्त्रीलिङ्ग, तृतीया (3rd/Instrumental), एकवचन
सर्वःall/entire
सर्वः:
Karta (Subject/कर्ता)
TypeAdjective
Rootसर्व (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा (1st/Nominative), एकवचन; नियमः इति विशेष्यस्य विशेषणम्
नियमःrestraint/discipline
नियमः:
Karta (Subject/कर्ता)
TypeNoun
Rootनियम (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा (1st/Nominative), एकवचन
कथितःhas been declared/taught
कथितः:
Kriya (Predicate/क्रिया)
TypeVerb
Rootकथ् (धातु) → कथित (कृदन्त, क्त/PPP)
Formक्त-प्रत्ययान्त भूतकर्मणि कृदन्त; पुंलिङ्ग, प्रथमा (1st/Nominative), एकवचन; कर्मणि प्रयोगः (passive sense)
बुधैःby the wise (people)
बुधैः:
Kartr (Agent in passive/कर्ता)
TypeNoun
Rootबुध (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, तृतीया (3rd/Instrumental), बहुवचन

Narrator (contextual; within Nāgarakhaṇḍa Tīrthamāhātmya)

Type: kshetra

Scene: A pilgrim seated by a tīrtha-ghāṭa, cooling a blazing sacrificial fire with a water-pot—symbolizing anger subdued by forbearance; sages gesture teaching niyama as one-pointed virtue.

K
Kṣamā (forbearance)

FAQs

Forbearance is the master-key of discipline: it cools the mind like water quells fire.

No specific tīrtha is named; the focus is on inner restraint taught within a tīrtha-mahātmya chapter.

Cultivating kṣamā (patience/forgiveness) as the central niyama supporting all other vows.