Previous Verse
Next Verse

Skanda Purana — Nagara Khanda, Shloka 26

हतो नखांभसा वा त्वं घृष्टः शूर्पानिलेन च । अजामार्जनिकोत्थैश्चरजोभिर्वा समाश्रितः

hato nakhāṃbhasā vā tvaṃ ghṛṣṭaḥ śūrpānilena ca | ajāmārjanikotthaiścarajobhirvā samāśritaḥ

«Ou bien as-tu été frappé par “l’eau des ongles”, ou frotté par le vent d’un van ? Ou bien t’es-tu trouvé couvert de la poussière soulevée par le balayage et le nettoyage ?»

हतःstruck, killed (afflicted)
हतः:
Kriya (Predicate participle/क्रियाविशेष)
TypeAdjective
Rootहन् (धातु)
Formक्त-प्रत्ययान्त (PPP), पुंलिङ्गे, प्रथमा-विभक्तिः, एकवचनम्; (त्वम्) इत्यस्य विधेय-विशेषणम्
नखाम्भसाwith nail-water (water from nails)
नखाम्भसा:
Karana (Instrument/करण)
TypeNoun
Rootनख + अम्भस् (प्रातिपदिकानि)
Formसमासः (तत्पुरुषः; नखानाम् अम्भसा/नखाम्भसा), नपुंसकलिङ्गे, तृतीया-विभक्तिः, एकवचनम्
वाor
वा:
Sambandha (Connector/सम्बन्ध)
TypeIndeclinable
Rootवा (अव्यय)
Formअव्यय; विकल्पार्थक-निपातः
त्वम्you
त्वम्:
Karta (Subject/कर्ता)
TypeNoun
Rootयुष्मद् (सर्वनाम-प्रातिपदिक)
Formप्रथमा-विभक्तिः, एकवचनम्
घृष्टःrubbed, abraded
घृष्टः:
Kriya (Predicate participle/क्रियाविशेष)
TypeAdjective
Rootघृष् (धातु)
Formक्त-प्रत्ययान्त (PPP), पुंलिङ्गे, प्रथमा-विभक्तिः, एकवचनम्; (त्वम्) इत्यस्य विधेय-विशेषणम्
शूर्पानिलेनby the wind from a winnowing-fan
शूर्पानिलेन:
Karana (Instrument/करण)
TypeNoun
Rootशूर्प + अनिल (प्रातिपदिकानि)
Formसमासः (तत्पुरुषः; शूर्पस्य अनिलः), पुंलिङ्गे, तृतीया-विभक्तिः, एकवचनम्
and
:
Sambandha (Connector/सम्बन्ध)
TypeIndeclinable
Rootच (अव्यय)
Formअव्यय; समुच्चयार्थक-निपातः (conjunction)
अजामार्जनिकोत्थैःarising from a goat-hair broom
अजामार्जनिकोत्थैः:
Visheshana (Qualifier/विशेषण)
TypeAdjective
Rootअजा + मार्जनिक + उत्थ (प्रातिपदिकानि)
Formसमासः (तत्पुरुषः; अजामार्जनिकात् उत्थाः), पुंलिङ्गे, तृतीया-विभक्तिः, बहुवचनम्; विशेषणम् (रजोभिः)
चरजोभिःwith dust (and dust)
चरजोभिः:
Karana (Instrument/करण)
TypeNoun
Rootच + रजस् (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्गे, तृतीया-विभक्तिः, बहुवचनम्; 'च' उपपदसमुच्चयः
वाor
वा:
Sambandha (Connector/सम्बन्ध)
TypeIndeclinable
Rootवा (अव्यय)
Formअव्यय; विकल्पार्थक-निपातः
समाश्रितःcovered/affected; having resorted to
समाश्रितः:
Kriya (Predicate participle/क्रियाविशेष)
TypeAdjective
Rootसम्-आ-श्रि (धातु)
Formक्त-प्रत्ययान्त (PPP), पुंलिङ्गे, प्रथमा-विभक्तिः, एकवचनम्; (त्वम्) इत्यस्य विधेय-विशेषणम्

Diti (addressing Śakra/Indra)

Listener: Sages (frame implied)

Scene: Diti lists mundane causes of defilement—water from nails, gusts from a winnowing fan, sweeping dust—while Indra remains visibly afflicted, implying a deeper stain.

D
Diti
Ś
Śakra
I
Indra

FAQs

Purāṇic speech often uses purity/impurity imagery to signal inner decline; the verse probes whether defilement—literal or moral—has eclipsed divine splendor.

The setting is the Nāgarakhaṇḍa Tīrthamāhātmya (Adhyāya 22); this śloka itself does not name the tīrtha.

No explicit prescription; the verse uses ritual-purity metaphors rather than giving a rite.