Previous Verse
Next Verse

Skanda Purana — Nagara Khanda, Shloka 27

अथासौ व्याकुलं दृष्ट्वा तत्सर्वं नृपतेः पुरम् । अपृच्छद्विस्मयाविष्टो दृष्ट्वा कञ्चिन्नरं द्विजाः

athāsau vyākulaṃ dṛṣṭvā tatsarvaṃ nṛpateḥ puram | apṛcchadvismayāviṣṭo dṛṣṭvā kañcinnaraṃ dvijāḥ

Alors, voyant toute la cité du roi en proie au trouble, il demanda, saisi d’émerveillement, après avoir aperçu là un certain homme, ô Brāhmanes.

अथthen
अथ:
Discourse particle (अव्यय)
TypeIndeclinable
Rootअथ (अव्यय)
Formअव्यय; अनुक्रम/आरम्भसूचक (then/now)
असौhe
असौ:
Karta (कर्ता)
TypeNoun
Rootअसद्/अदस् (सर्वनाम-प्रातिपदिक)
Formसर्वनाम; पुंलिङ्गे, प्रथमा-विभक्तिः, एकवचनम्; ‘he/that person’
व्याकुलम्disturbed/agitated
व्याकुलम्:
Karma (कर्म)
TypeAdjective
Rootव्याकुल (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्गे, द्वितीया-विभक्तिः (2nd/द्वितीया), एकवचनम्; qualifies तत्सर्वम्/पुरम् in sense ‘disturbed’
दृष्ट्वाhaving seen
दृष्ट्वा:
Purvakala-kriya (पूर्वकालक्रिया)
TypeVerb
Rootदृश् (धातु) + त्वा (क्त्वान्त)
Formक्त्वान्त-अव्ययकृदन्त (gerund); ‘having seen’
तत्that
तत्:
Karma (कर्म)
TypeAdjective
Rootतद् (सर्वनाम-प्रातिपदिक)
Formसर्वनाम-विशेषण; नपुंसकलिङ्गे, द्वितीया, एकवचनम्; modifies सर्वम्
सर्वम्all (of it)
सर्वम्:
Karma (कर्म)
TypeNoun
Rootसर्व (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्गे, द्वितीया-विभक्तिः, एकवचनम्; object of दृष्ट्वा
नृपतेःof the king
नृपतेः:
Sambandha (सम्बन्ध/षष्ठी)
TypeNoun
Rootनृपति (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्गे, षष्ठी-विभक्तिः (6th/षष्ठी), एकवचनम्; genitive ‘of the king’
पुरम्city
पुरम्:
Karma (कर्म)
TypeNoun
Rootपुर (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्गे, द्वितीया-विभक्तिः, एकवचनम्; object (seen)
अपृच्छत्asked
अपृच्छत्:
Kriya (मुख्यक्रिया)
TypeVerb
Rootप्रच्छ् (धातु)
Formलङ्-लकारः (imperfect/past), परस्मैपदम्, प्रथमपुरुषः (3rd), एकवचनम्; ‘asked’
विस्मय-आविष्टःovercome with astonishment
विस्मय-आविष्टः:
Karta (कर्ता)
TypeAdjective
Rootविस्मय (प्रातिपदिक) + आविष्ट (प्रातिपदिक/कृदन्त)
Formतत्पुरुष-समास (विस्मयेन आविष्टः); पुंलिङ्गे, प्रथमा, एकवचनम्; qualifies असौ
दृष्ट्वाhaving seen
दृष्ट्वा:
Purvakala-kriya (पूर्वकालक्रिया)
TypeVerb
Rootदृश् (धातु) + त्वा (क्त्वान्त)
Formक्त्वान्त-अव्ययकृदन्त; ‘having seen’
कञ्चित्some
कञ्चित्:
Karma (कर्म)
TypeAdjective
Rootक (सर्वनाम-प्रातिपदिक) + चित् (अव्यय-प्रत्यय)
Formअनिश्चित-सर्वनाम-विशेषण; पुंलिङ्गे, द्वितीया, एकवचनम्; modifies नरम्
नरम्man
नरम्:
Karma (कर्म)
TypeNoun
Rootनर (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्गे, द्वितीया-विभक्तिः, एकवचनम्; object of दृष्ट्वा/asked (person addressed)
द्विजाःO brāhmaṇas / twice-born
द्विजाः:
Sambodhana (सम्बोधन)
TypeNoun
Rootद्विज (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्गे, प्रथमा-विभक्तिः, बहुवचनम्; vocative sense intended in context ‘O brāhmaṇas’ though form is nominative plural (प्रथमा-बहुवचन)

Narrator (Purāṇic narrator within Nāgarakhaṇḍa context; specific speaker not explicit in this excerpt)

Listener: dvijāḥ (addressed audience)

Scene: The radiant mendicant pauses amid a crowd; the city is agitated—people running, queens weeping, guards confused. He points toward a distressed figure and asks what has happened.

K
kārpaṭika (implied)
N
nṛpati (king)
P
pura (city)
D
dvija (Brāhmaṇas)

FAQs

Collective sorrow often signals a ruler’s crisis; dharma seeks diagnosis before remedy, through inquiry and counsel.

No tīrtha is named yet; the narrative is moving toward the revelation of a powerful healing tīrtha.

None in this verse; it is a narrative transition into the saint’s speech.