Previous Verse
Next Verse

Skanda Purana — Nagara Khanda, Shloka 12

अमृतार्थं पुरा देवैर्मथितः कलशोदधिः । मन्थानं मन्दरं कृत्वा नेत्रं कृत्वा तु वासुकिम्

amṛtārthaṃ purā devairmathitaḥ kalaśodadhiḥ | manthānaṃ mandaraṃ kṛtvā netraṃ kṛtvā tu vāsukim

Autrefois, pour obtenir l’amṛta, les dieux barattèrent l’Océan du Kalasha, prenant le mont Mandara pour bâton de barattage et Vāsuki pour corde.

अमृतार्थम्for the sake of nectar
अमृतार्थम्:
Karma (Object/कर्म)
TypeNoun
Rootअमृत + अर्थ (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग, द्वितीया (2nd/द्वितीया), एकवचन; अमृतस्य अर्थः इति षष्ठी-तत्पुरुषः; क्रियाविशेषणरूपेण (purpose)
पुराformerly, in ancient times
पुरा:
Adhikarana (Location/Time/अधिकरण)
TypeIndeclinable
Rootपुरा (अव्यय)
Formकालवाचक-अव्यय (adverb of time)
देवैःby the gods
देवैः:
Karana (Instrument/करण)
TypeNoun
Rootदेव (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, तृतीया (3rd/तृतीया), बहुवचन
मथितःwas churned
मथितः:
Kriya (Action/क्रिया)
TypeVerb
Rootमथ् (धातु) + क्त (कृदन्त)
Formभूतकर्मणि कृदन्त (past passive participle/क्त), पुंलिङ्ग, प्रथमा (1st/प्रथमा), एकवचन; कर्मणि प्रयोगे ‘मथितः’ = ‘was churned’
कलशोदधिःthe ocean (like a pot), i.e., the ocean
कलशोदधिः:
Karta (Subject/कर्ता)
TypeNoun
Rootकलश + उदधि (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा (1st/प्रथमा), एकवचन; कर्मधारयः (कलशः इव उदधिः)
मन्थानम्the churning-rod
मन्थानम्:
Karma (Object/कर्म)
TypeNoun
Rootमन्थान (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, द्वितीया (2nd/द्वितीया), एकवचन
मन्दरम्Mandara (mountain)
मन्दरम्:
Karma (Object/कर्म)
TypeNoun
Rootमन्दर (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, द्वितीया (2nd/द्वितीया), एकवचन
कृत्वाhaving made
कृत्वा:
Kriya (Action/क्रिया)
TypeVerb
Rootकृ (धातु) + त्वा (कृदन्त)
Formक्त्वान्त-अव्ययकृदन्त (gerund/absolutive), पूर्वक्रिया (having done)
नेत्रम्the rope (lit. leader/guide)
नेत्रम्:
Karma (Object/कर्म)
TypeNoun
Rootनेत्र (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग, द्वितीया (2nd/द्वितीया), एकवचन
कृत्वाhaving made
कृत्वा:
Kriya (Action/क्रिया)
TypeVerb
Rootकृ (धातु) + त्वा (कृदन्त)
Formक्त्वान्त-अव्ययकृदन्त (gerund/absolutive)
तुbut/indeed
तु:
Sambandha (Connector/सम्बन्ध)
TypeIndeclinable
Rootतु (अव्यय)
Formनिपात (particle), विरोध/अन्वय-समुच्चयार्थ
वासुकिम्Vāsuki (the serpent)
वासुकिम्:
Karma (Object/कर्म)
TypeNoun
Rootवासुकि (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, द्वितीया (2nd/द्वितीया), एकवचन

Viśvāmitra

Scene: Devas begin churning the ocean for nectar: Mandara as the churning staff, Vāsuki as the rope, the ocean heaving with foam and emerging wonders.

V
Viśvāmitra
D
Devas
K
Kalaśodadhi (Ocean)
M
Mandara
V
Vāsuki
A
Amṛta

FAQs

Purāṇas ground later rules and meanings in cosmic events, linking everyday practice to sacred mythic history.

The immediate verse pivots to Samudra-manthana; the chapter context remains Śaṃkhatīrtha-māhātmya.

None here; it introduces the mythic background that will explain the stated doṣa and proper conduct.