Previous Verse
Next Verse

Skanda Purana — Nagara Khanda, Shloka 13

अहिल्यापि भयत्रस्ता दृष्ट्वा भर्तारमागतम् । अधोमुखी स्थिता राजंस्तदा व्याकुलितेंद्रिया

ahilyāpi bhayatrastā dṛṣṭvā bhartāramāgatam | adhomukhī sthitā rājaṃstadā vyākuliteṃdriyā

Ahilyā aussi, frappée de peur en voyant son époux arriver, demeura la face baissée; ô Roi, ses sens étaient bouleversés par le trouble.

अहिल्याAhalyā
अहिल्या:
Karta (Subject/कर्ता)
TypeNoun
Rootअहिल्या (प्रातिपदिक)
Formस्त्रीलिङ्ग, प्रथमा-विभक्ति (Nominative), एकवचन
अपिalso, even
अपि:
Sambandha/Discourse particle
TypeIndeclinable
Rootअपि (अव्यय)
Formनिपात (particle), समुच्चय/अपि-अर्थे ‘also/even’
भयत्रस्ताfrightened by fear
भयत्रस्ता:
Karta-viśeṣaṇa (Subject qualifier/कर्ता-विशेषण)
TypeAdjective
Rootभय-त्रस्त (कृदन्त; √त्रस् (धातु) + क्त)
Formस्त्रीलिङ्ग, प्रथमा-विभक्ति, एकवचन; क्त-प्रत्ययान्त भूतकर्मणि/भूतभावे (past passive participle)
दृष्ट्वाhaving seen
दृष्ट्वा:
Kriyāviśeṣaṇa (Adverbial to main action)
TypeVerb
Root√दृश् (धातु) + त्वा (क्त्वा-प्रत्यय)
Formक्त्वान्त अव्यय (gerund/absolutive), पूर्वक्रिया ‘having seen’
भर्तारम्husband
भर्तारम्:
Karman (Object/कर्म)
TypeNoun
Rootभर्तृ (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, द्वितीया-विभक्ति (Accusative), एकवचन
आगतम्arrived, come
आगतम्:
Karman-viśeṣaṇa (Object qualifier/कर्म-विशेषण)
TypeAdjective
Rootआ-गम् (उपसर्ग आ + √गम् धातु) + क्त (कृदन्त)
Formपुंलिङ्ग, द्वितीया-विभक्ति, एकवचन; क्त-प्रत्ययान्त (past participle) भर्तारम् इति विशेषण
अधोमुखीwith face lowered
अधोमुखी:
Karta-viśeṣaṇa (Subject qualifier/कर्ता-विशेषण)
TypeAdjective
Rootअधस्- मुख (प्रातिपदिक)
Formस्त्रीलिङ्ग, प्रथमा-विभक्ति, एकवचन; विशेषण (face-down)
स्थिताstood, remained
स्थिता:
Karta-viśeṣaṇa (Subject qualifier/कर्ता-विशेषण)
TypeAdjective
Root√स्था (धातु) + क्त (कृदन्त)
Formस्त्रीलिङ्ग, प्रथमा-विभक्ति, एकवचन; क्त-प्रत्ययान्त (past participle)
राजन्O king
राजन्:
Sambodhana (Address/सम्बोधन)
TypeNoun
Rootराजन् (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, सम्बोधन-विभक्ति (Vocative), एकवचन
तदाthen
तदा:
Kriyāviśeṣaṇa (Adverbial)
TypeIndeclinable
Rootतदा (अव्यय)
Formकालवाचक-अव्यय (temporal adverb)
व्याकुलितेन्द्रियाwhose senses were agitated
व्याकुलितेन्द्रिया:
Karta-viśeṣaṇa (Subject qualifier/कर्ता-विशेषण)
TypeAdjective
Rootव्याकुलित-इन्द्रिय (कृदन्त + प्रातिपदिक)
Formस्त्रीलिङ्ग, प्रथमा-विभक्ति, एकवचन; बहुव्रीहिः ‘व्याकुलितानि इन्द्रियाणि यस्याः सा’

Viśvāmitra

Type: kshetra

Listener: King (rājan)

Scene: Ahilyā stands with downcast face, trembling and ashamed, as Gautama arrives; the atmosphere is tense, domestic, and morally charged.

A
Ahilyā
G
Gautama (implied)
Ā
Ānarta (listener implied)

FAQs

When dharma is breached, conscience and fear arise; humility and accountability are the first steps toward moral restoration.

Not specified in this verse; it continues the ethical narrative that undergirds later tīrtha-related teaching.

None.