Previous Verse
Next Verse

Skanda Purana — Nagara Khanda, Shloka 12

शक्रोऽपि गौतमं दृष्ट्वा पलायनपरायणः । निर्जगामाश्रमात्तस्माद्विवस्त्रोऽपि भयाकुलः

śakro'pi gautamaṃ dṛṣṭvā palāyanaparāyaṇaḥ | nirjagāmāśramāttasmādvivastro'pi bhayākulaḥ

Śakra lui-même, voyant Gautama, ne songea qu’à fuir; saisi d’effroi, il s’élança hors de cet āśrama, même sans vêtements.

शक्रःŚakra (Indra)
शक्रः:
Karta (Subject/कर्ता)
TypeNoun
Rootशक्र (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा (1st), एकवचन; कर्ता
अपिalso, even
अपि:
Discourse particle (निपात)
TypeIndeclinable
Rootअपि (अव्यय)
Formनिपात (particle), समुच्चय/अपेक्षा
गौतमम्Gautama
गौतमम्:
Karma (Object/कर्म)
TypeNoun
Rootगौतम (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, द्वितीया (2nd), एकवचन; कर्म (object) of दृष्ट्वा
दृष्ट्वाhaving seen
दृष्ट्वा:
Purva-kala-kriya (पूर्वकालक्रिया)
TypeVerb
Rootदृश् (धातु) + क्त्वा
Formक्त्वान्त अव्ययकृदन्त (gerund)
पलायनपरायणःintent on fleeing
पलायनपरायणः:
Visheshana (Adjectival)
TypeAdjective
Rootपलायन + परायण (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा (1st), एकवचन; विशेषण of शक्रः; ‘पलायने परायणः’
निर्जगामwent out, departed
निर्जगाम:
Kriya (Verb)
TypeVerb
Rootनिर्-गम् (धातु)
Formलिट् (Perfect), प्रथमपुरुष (3rd), एकवचन
आश्रमात्from the hermitage
आश्रमात्:
Apadana (Source/अपादान)
TypeNoun
Rootआश्रम (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, पञ्चमी (5th), एकवचन; अपादान (source)
तस्मात्from there
तस्मात्:
Apadana (Source/अपादान)
TypeNoun
Rootतद् (सर्वनाम-प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग/नपुंसकलिङ्ग, पञ्चमी (5th), एकवचन; अपादान/निर्देश (from there)
विवस्त्रःnaked, without clothes
विवस्त्रः:
Visheshana (Adjectival)
TypeAdjective
Rootवि-वस्त्र (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा (1st), एकवचन; विशेषण of शक्रः
अपिeven
अपि:
Discourse particle (निपात)
TypeIndeclinable
Rootअपि (अव्यय)
Formनिपात (particle)
भयाकुलःagitated with fear
भयाकुलः:
Visheshana (Adjectival)
TypeAdjective
Rootभय + आकुल (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा (1st), एकवचन; विशेषण of शक्रः; ‘भयेन आकुलः’

Viśvāmitra

Scene: Indra, panic-stricken and ashamed, bolts from the hermitage, even unclothed, while the austere forest and āśrama stand as silent witnesses.

Ś
Śakra (Indra)
G
Gautama
Ā
Āśrama

FAQs

Adharma brings fear and loss of dignity; inner guilt manifests as outward disgrace.

No named tīrtha; the āśrama itself is portrayed as a sacred space whose purity cannot be violated without consequence.

None.