Previous Verse
Next Verse

Skanda Purana — Nagara Khanda, Shloka 41

रजस्वला तु यः कन्यां पिता यच्छति निर्घृणः । स पातयेदसंदिग्धं दश पूर्वान्दशापरान्

rajasvalā tu yaḥ kanyāṃ pitā yacchati nirghṛṇaḥ | sa pātayedasaṃdigdhaṃ daśa pūrvāndaśāparān

Mais si un père, sans compassion, donne en mariage une jeune fille en période de menstruation, il fait assurément choir dix ancêtres et dix descendants.

रजस्वलाम्menstruating
रजस्वलाम्:
कर्म (Object-Qualifier)
TypeAdjective
Rootरजस्वला (प्रातिपदिक)
Formस्त्रीलिङ्गे, द्वितीया (2nd/Accusative), एकवचनम्; विशेषणम् (menstruating)
तुbut/indeed
तु:
सम्बन्ध (Particle)
TypeIndeclinable
Rootतु (अव्यय)
Formविरोध/विशेषार्थक-निपातः (particle: but/indeed)
यःwho
यः:
कर्ता (Subject)
TypeNoun
Rootयद् (सर्वनाम-प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्गे, प्रथमा, एकवचनम्
कन्याम्a daughter
कन्याम्:
कर्म (Object)
TypeNoun
Rootकन्या (प्रातिपदिक)
Formस्त्रीलिङ्गे, द्वितीया, एकवचनम्
पिताfather
पिता:
कर्ता (Subject)
TypeNoun
Rootपितृ (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्गे, प्रथमा, एकवचनम्
यच्छतिgives
यच्छति:
क्रिया (Action)
TypeVerb
Rootयम् (धातु)
Formलट् (Present), परस्मैपदम्, प्रथमपुरुषः, एकवचनम्
निर्घृणःmerciless
निर्घृणः:
कर्ता (Subject-Qualifier)
TypeAdjective
Rootनिर्घृण (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्गे, प्रथमा, एकवचनम्; विशेषणम् (merciless)
सःhe
सः:
कर्ता (Subject)
TypeNoun
Rootतद् (सर्वनाम-प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्गे, प्रथमा, एकवचनम्
पातयेत्would cause to fall / would ruin
पातयेत्:
क्रिया (Action)
TypeVerb
Rootपत् (धातु)
Formणिच्-प्रत्ययान्त (causative: पातय-), विधिलिङ् (Optative), परस्मैपदम्, प्रथमपुरुषः, एकवचनम्
असंदिग्धम्certainly
असंदिग्धम्:
सम्बन्ध (Adverbial)
TypeIndeclinable
Rootअसंदिग्ध (प्रातिपदिक)
Formक्रियाविशेषणरूपेण नपुंसक-एकवचन-द्वितीया (adverbial accusative: certainly)
दशten
दश:
कर्म (Object-Qualifier)
TypeAdjective
Rootदशन् (संख्याप्रातिपदिक)
Formअव्ययवत् संख्याशब्दः; पुंलिङ्गे द्वितीया बहुवचनस्य विशेषणम् (ten)
पूर्वान्ancestors (earlier ones)
पूर्वान्:
कर्म (Object)
TypeNoun
Rootपूर्व (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्गे, द्वितीया, बहुवचनम् (forefathers/ancestors)
दशten
दश:
कर्म (Object-Qualifier)
TypeAdjective
Rootदशन् (संख्याप्रातिपदिक)
Formअव्ययवत् संख्याशब्दः; पुंलिङ्गे द्वितीया बहुवचनस्य विशेषणम्
अपरान्descendants (later ones)
अपरान्:
कर्म (Object)
TypeNoun
Rootअपर (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्गे, द्वितीया, बहुवचनम् (later ones/descendants)

Brāhmaṇī (speech continues)

Type: kshetra

Scene: A stern dharma-teaching scene: an elder/ṛṣi admonishes a father about improper marriage timing; behind them a symbolic ancestral line fades, indicating 'ten before and ten after' affected.

P
pitā (father)

FAQs

Guardians bear heavy dharmic responsibility; wrongful giving in marriage is portrayed as causing intergenerational harm.

No specific tīrtha is named in this verse.

A prohibition concerning kanyā-dāna under an inauspicious/forbidden condition; no further ritual detail is provided.