Previous Verse
Next Verse

Skanda Purana — Nagara Khanda, Shloka 40

कुतूहलात्समायातास्तस्या दर्शनलालसाः । काचित्फलानि चादाय काचिद्वस्त्राणि भक्तितः । यथार्हं पूजिता ताभिः सर्वाभिश्च द्विजोत्तमाः

kutūhalātsamāyātāstasyā darśanalālasāḥ | kācitphalāni cādāya kācidvastrāṇi bhaktitaḥ | yathārhaṃ pūjitā tābhiḥ sarvābhiśca dvijottamāḥ

Par curiosité émerveillée, ils accoururent ensemble, avides de son darśana. L’un apporta des fruits, l’autre des vêtements avec dévotion. Ainsi, comme il convenait, tous la vénérèrent, ô meilleur des deux-fois-nés.

कुतूहलात्from curiosity
कुतूहलात्:
Hetu (Cause/हेतु)
TypeNoun
Rootकुतूहल (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग, पञ्चमी-विभक्ति (Ablative/5th), एकवचन; हेतौ (cause)
समायाताःhaving come/arrived
समायाताः:
Karta (Subject/कर्ता)
TypeVerb
Rootसम्-आ-या (धातु) → समायात (कृदन्त, क्त)
Formभूतकर्मणि/भूतकाले क्त-प्रत्ययान्त कृदन्त; पुंलिङ्ग, प्रथमा, बहुवचन; कर्तरि प्रयुक्तः (having come)
तस्याःof her
तस्याः:
Sambandha (Genitive/सम्बन्ध)
TypeNoun
Rootतद् (सर्वनाम-प्रातिपदिक)
Formस्त्रीलिङ्ग, षष्ठी-विभक्ति (Genitive/6th), एकवचन
दर्शनलालसाःeager to see (her)
दर्शनलालसाः:
Visheshana (Qualifier/विशेषण)
TypeAdjective
Rootदर्शन (प्रातिपदिक) + लालस (प्रातिपदिक)
Formतत्पुरुष-समास (दर्शनस्य लालसाः); पुंलिङ्ग, प्रथमा, बहुवचन; विशेषणम्
काचित्some (woman)
काचित्:
Karta (Subject/कर्ता)
TypeNoun
Rootकिम् (सर्वनाम-प्रातिपदिक)
Formस्त्रीलिङ्ग, प्रथमा, एकवचन; अनिर्दिष्टा (indefinite)
फलानिfruits
फलानि:
Karma (Object/कर्म)
TypeNoun
Rootफल (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग, द्वितीया-विभक्ति (Accusative/2nd), बहुवचन
and
:
Samuccaya (Connector/समुच्चय)
TypeIndeclinable
Rootच (अव्यय)
Formसमुच्चय-अव्यय (conjunction)
आदायhaving taken
आदाय:
Purvakala-kriya (Prior action/पूर्वक्रिया)
TypeVerb
Rootआ-दा (धातु) → आदाय (क्त्वान्त)
Formक्त्वान्त-अव्ययकृदन्त (gerund); पूर्वक्रिया (having taken)
काचित्another (woman)
काचित्:
Karta (Subject/कर्ता)
TypeNoun
Rootकिम् (सर्वनाम-प्रातिपदिक)
Formस्त्रीलिङ्ग, प्रथमा, एकवचन; अनिर्दिष्टा
वस्त्राणिgarments
वस्त्राणि:
Karma (Object/कर्म)
TypeNoun
Rootवस्त्र (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग, द्वितीया, बहुवचन
भक्तितःout of devotion
भक्तितः:
Hetu (Cause/हेतु)
TypeNoun
Rootभक्ति (प्रातिपदिक)
Formस्त्रीलिङ्ग, पञ्चमी (Ablative/5th), एकवचन; हेतौ/निमित्ते
यथार्हम्as is proper
यथार्हम्:
Kriya-visheshana (Adverbial/क्रियाविशेषण)
TypeIndeclinable
Rootयथा (अव्यय) + अर्ह (प्रातिपदिक)
Formअव्ययीभाव-समास; क्रियाविशेषणम् (adverbial)
पूजिताःwere worshipped/honored
पूजिताः:
Kriya (Predicate/क्रिया)
TypeVerb
Rootपूज् (धातु) → पूजित (कृदन्त, क्त)
Formभूतकर्मणि क्त-प्रत्ययान्त; पुंलिङ्ग, प्रथमा, बहुवचन; कर्मणि प्रयोगः (were honored)
ताभिःby them (those women)
ताभिः:
Karana (Instrument/करण)
TypeNoun
Rootतद् (सर्वनाम-प्रातिपदिक)
Formस्त्रीलिङ्ग, तृतीया-विभक्ति (Instrumental/3rd), बहुवचन
सर्वाभिःby all (of them)
सर्वाभिः:
Visheshana (Qualifier/विशेषण)
TypeAdjective
Rootसर्व (प्रातिपदिक)
Formस्त्रीलिङ्ग, तृतीया, बहुवचन; विशेषणम् (of ताभिः)
and
:
Samuccaya (Connector/समुच्चय)
TypeIndeclinable
Rootच (अव्यय)
Formसमुच्चय-अव्यय
द्विजोत्तमाःexcellent Brahmins
द्विजोत्तमाः:
Karta (Subject/कर्ता)
TypeNoun
Rootद्विज (प्रातिपदिक) + उत्तम (प्रातिपदिक)
Formकर्मधारय-समास (उत्तमाः द्विजाः); पुंलिङ्ग, प्रथमा, बहुवचन

Sūta (narration; addressing a dvijottama listener)

Type: kshetra

Scene: A group of women/locals arrive in eager curiosity for darśana, carrying baskets of fruits and folded garments; they stand in a semicircle offering respectfully, with a sanctified figure receiving worship in a tīrtha ambience.

D
Devī
W
Women devotees
D
Dvijottama (listener)

FAQs

Devotion expressed through simple offerings and collective reverence turns a public space into a sacred field of merit and blessing.

The passage glorifies the sacred setting of Nāgarakhaṇḍa’s tīrtha narrative where Devī grants darśana; the precise tīrtha name is not stated in this verse.

Approaching for darśana and performing pūjā with accessible offerings such as fruits and cloth, according to propriety (yathārha).