Previous Verse
Next Verse

Skanda Purana — Nagara Khanda, Shloka 13

यादृशं ते द्विजश्रेष्ठ दृश्यते पार्थसंस्थितम् । किं ब्रह्मणा स्वयं विप्र त्वमेवं प्रतिबोधितः

yādṛśaṃ te dvijaśreṣṭha dṛśyate pārthasaṃsthitam | kiṃ brahmaṇā svayaṃ vipra tvamevaṃ pratibodhitaḥ

«Ô le meilleur des deux-fois-nés, la fermeté que l’on voit en toi—comme une montagne bien assise—ô brāhmane, as-tu été instruit ainsi par Brahmā lui-même ?»

yādṛśamwhat kind of
yādṛśam:
Viśeṣaṇa (Interrogative adjective/विशेषण)
TypeAdjective
Rootyādṛśa (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग, प्रथमा/द्वितीया, एकवचन — ‘of what kind’
teyour / in you
te:
Sambandha (Genitive/सम्बन्ध)
TypeNoun
Roottvad (सर्वनाम-प्रातिपदिक)
Formसर्वनाम, षष्ठी, एकवचन — ‘your/in you’
dvija-śreṣṭhaO best of brahmins
dvija-śreṣṭha:
Sambodhana (Address/सम्बोधन)
TypeNoun
Rootdvija (प्रातिपदिक) + śreṣṭha (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, सम्बोधन, एकवचन; कर्मधारय ‘श्रेष्ठः द्विजः’
dṛśyateis seen, appears
dṛśyate:
Kriyā (Action/क्रिया)
TypeVerb
Root√dṛś (धातु)
Formलट् (वर्तमान), प्रथमपुरुष, एकवचन, आत्मनेपद; कर्मणि प्रयोगः — ‘is seen/appears’
pārtha-saṃsthitamsituated in Pārtha (Arjuna)
pārtha-saṃsthitam:
Viśeṣaṇa (Adjectival/विशेषण)
TypeAdjective
Rootpārtha (प्रातिपदिक) + saṃsthita (कृदन्त-प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग, प्रथमा एकवचन; तत्पुरुष (सप्तमी-तत्पुरुष) ‘पार्थे संस्थितम्’ = ‘situated in/with Pārtha (Arjuna)’; अत्र ‘(यादृशं) [ज्ञानम्]’ विशेषणम्
kimwhether; what
kim:
Prashna (Interrogative/प्रश्न)
TypeIndeclinable
Rootkim (सर्वनाम-प्रातिपदिक)
Formअव्ययवत् प्रश्नार्थक — ‘whether/what?’ (प्रश्न)
brahmaṇāby Brahmā
brahmaṇā:
Karaṇa (Instrument/करण)
TypeNoun
Rootbrahman (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, तृतीया (3rd/करण), एकवचन — ‘by Brahmā’
svayampersonally
svayam:
Kriyā-viśeṣaṇa (Adverbial/क्रियाविशेषण)
TypeIndeclinable
Rootsvayam (अव्यय-प्रातिपदिक)
Formअव्यय (स्वार्थक) — ‘oneself, personally’
vipraO brahmin
vipra:
Sambodhana (Address/सम्बोधन)
TypeNoun
Rootvipra (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, सम्बोधन, एकवचन
tvamyou
tvam:
Karta (Subject/कर्ता)
TypeNoun
Rootyusmad (सर्वनाम-प्रातिपदिक)
Formसर्वनाम, प्रथमा, एकवचन
evamthus
evam:
Kriyā-viśeṣaṇa (Manner/क्रियाविशेषण)
TypeIndeclinable
Rootevam (अव्यय-प्रातिपदिक)
Formअव्यय (प्रकारवाचक) — ‘thus/in this way’
pratibodhitaḥinstructed, awakened
pratibodhitaḥ:
Karta (Predicate of subject/कर्ता-विशेषण)
TypeAdjective
Rootprati√budh (धातु)
Formकृदन्त (क्त-प्रत्ययान्त), पुंलिङ्ग, प्रथमा, एकवचन; कर्मणि/भावे — ‘instructed/awakened’

Ṛtvijaḥ (the priests), addressing the jñānī

Type: peak

Scene: The spokesman gestures as if indicating a mountain, comparing the sage’s inner firmness to a peak; the sage remains still, gaze lowered.

B
Brahmā

FAQs

Steady realization appears extraordinary to observers, prompting them to consider divine instruction as its cause—highlighting the role of grace in dharma.

No site is named in this verse.

None; it is an inquiry about the origin of spiritual awakening.