Previous Verse
Next Verse

Skanda Purana — Nagara Khanda, Shloka 55

ततो विस्मयमापन्ना मिथः प्रोचुः प्रहर्षिताः । रूपव्यत्ययमालोक्य ज्ञात्वा तीर्थं तदुत्तमम् । अत्र स्नानादिदं रूपमस्माभिः प्राप्तमुत्तमम्

tato vismayamāpannā mithaḥ procuḥ praharṣitāḥ | rūpavyatyayamālokya jñātvā tīrthaṃ taduttamam | atra snānādidaṃ rūpamasmābhiḥ prāptamuttamam

Alors, saisis d’émerveillement et de joie, ils se parlèrent entre eux. Voyant la transformation de leur apparence et reconnaissant ce tīrtha comme suprême, ils dirent : «Par le bain ici, nous avons obtenu cette forme excellente».

tataḥthen
tataḥ:
Adhikarana (Context/अधिकरण)
TypeIndeclinable
Roottataḥ (अव्यय)
Formअव्यय; कालवाचक-क्रियाविशेषणम् (then)
vismayamastonishment
vismayam:
Karma (Object/कर्म)
TypeNoun
Rootvismaya (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, द्वितीया (2nd/Accusative), एकवचन
āpannāḥhaving become (filled with)
āpannāḥ:
Karta (Subject/कर्ता)
TypeAdjective
Rootāpanna (कृदन्त; आ+√pad (धातु) + क्त)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा, बहुवचन; क्त-प्रत्ययान्त (having attained/entered)
mithaḥto one another
mithaḥ:
Sambandha (Connective/सम्बन्ध)
TypeIndeclinable
Rootmithaḥ (अव्यय)
Formअव्यय; परस्परार्थक-क्रियाविशेषणम् (mutually)
procuḥthey said/spoke
procuḥ:
Kriya (Action/क्रिया)
TypeVerb
Rootpra+√vac (धातु)
Formलिट्-लकार (Perfect), परस्मैपद, प्रथमपुरुष, बहुवचन
praharṣitāḥdelighted
praharṣitāḥ:
Karta (Subject/कर्ता)
TypeAdjective
Rootpraharṣita (कृदन्त; प्र+√hṛṣ (धातु) + क्त)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा, बहुवचन; क्त-प्रत्ययान्त (delighted)
rūpavyatyayamchange of form/appearance
rūpavyatyayam:
Karma (Object/कर्म)
TypeNoun
Rootrūpa + vyatyaya (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, द्वितीया, एकवचन; षष्ठी-तत्पुरुषः (रूपस्य व्यत्ययः)
ālokyahaving seen
ālokya:
Purvakala (Prior action/पूर्वकाल)
TypeVerb
Rootā+√lok (धातु)
Formक्त्वा-प्रत्ययान्त अव्यय (Gerund); (having seen)
jñātvāhaving known
jñātvā:
Purvakala (Prior action/पूर्वकाल)
TypeVerb
Root√jñā (धातु)
Formक्त्वा-प्रत्ययान्त अव्यय (Gerund); (having known/recognized)
tīrthamthe sacred ford/place of pilgrimage
tīrtham:
Karma (Object/कर्म)
TypeNoun
Roottīrtha (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग, द्वितीया, एकवचन
tatthat
tat:
Visheshana (Qualifier/विशेषण)
TypeAdjective
Roottad (सर्वनाम-प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग, द्वितीया, एकवचन; सर्वनाम-विशेषणम् (that)
uttamamexcellent/supreme
uttamam:
Visheshana (Qualifier/विशेषण)
TypeAdjective
Rootuttama (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग, द्वितीया, एकवचन; विशेषणम् (excellent)
atrahere
atra:
Adhikarana (Location/अधिकरण)
TypeIndeclinable
Rootatra (अव्यय)
Formअव्यय; देशवाचकः (here)
snānātfrom bathing
snānāt:
Apadana (Source/अपादान)
TypeNoun
Rootsnāna (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग, पञ्चमी (5th/Ablative), एकवचन
idamthis
idam:
Visheshana (Qualifier/विशेषण)
TypeAdjective
Rootidam (सर्वनाम-प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग, प्रथमा/द्वितीया, एकवचन; सर्वनाम-विशेषणम् (this)
rūpamform/appearance
rūpam:
Karma (Object/कर्म)
TypeNoun
Rootrūpa (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग, प्रथमा/द्वितीया, एकवचन
asmābhiḥby us
asmābhiḥ:
Kartr (Agent/कर्ता)
TypeNoun
Rootasmad (सर्वनाम-प्रातिपदिक)
Formउत्तमपुरुष-सर्वनाम, तृतीया (3rd/Instrumental), बहुवचन
prāptamobtained
prāptam:
Kriya (Predicative/क्रिया-विशेषण)
TypeAdjective
Rootprāpta (कृदन्त; प्र+√āp (धातु) + क्त)
Formनपुंसकलिङ्ग, प्रथमा/द्वितीया, एकवचन; क्त-प्रत्ययान्त (obtained)
uttamamexcellent/supreme
uttamam:
Visheshana (Qualifier/विशेषण)
TypeAdjective
Rootuttama (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग, प्रथमा/द्वितीया, एकवचन; विशेषणम् (qualifying rūpam)

Sūta (narrating the exclamation of the bathers/sages)

Tirtha: Rūpatīrtha

Type: kund

Scene: A circle of newly beautiful pilgrims, smiling and gesturing as they speak to one another; their astonishment is visible, with the sacred water behind them and a small shrine nearby.

T
Tīrtha (Rūpatīrtha, implied)

FAQs

Direct experience (anubhava) confirms tīrtha-mahima: sacred acts yield tangible transformation and faith deepens.

The ‘supreme tīrtha’ here is the water-body later established as Rūpatīrtha.

Snāna at the tīrtha is explicitly stated as the source of the boon.