Previous Verse
Next Verse

Skanda Purana — Nagara Khanda, Shloka 12

न पपात धरापृष्ठे सशरो दुद्रुवे द्रुतम् । ततः स कौतुकाविष्टस्तस्य पृष्ठे हयोत्तमम् । प्रेरयामास वेगेन मनोमारुतवेगधृक्

na papāta dharāpṛṣṭhe saśaro dudruve drutam | tataḥ sa kautukāviṣṭastasya pṛṣṭhe hayottamam | prerayāmāsa vegena manomārutavegadhṛk

Bien que percé de la flèche, il ne tomba pas sur la terre : il s’enfuit à toute vitesse. Alors le roi, saisi de curiosité, lança son meilleur cheval à sa poursuite, le poussant d’un élan pareil au vent et à la pensée.

not
:
Nishedha (निषेध)
TypeIndeclinable
Rootन (अव्यय)
Formनिषेध-अव्ययम् (negation particle)
पपातfell
पपात:
Kriya (क्रिया)
TypeVerb
Rootपत् (धातु)
Formलिट्-लकारः (Perfect), प्रथम-पुरुषः, एकवचनम्; परस्मैपदम्
धरापृष्ठेon the earth's surface
धरापृष्ठे:
Adhikarana (अधिकरण)
TypeNoun
Rootधरा (प्रातिपदिक) + पृष्ठ (प्रातिपदिक)
Formषष्ठी-तत्पुरुषः (धरा-पृष्ठ = 'surface of the earth'); नपुंसकलिङ्गः, सप्तमी-विभक्तिः (Locative/7th), एकवचनम्
सशरःwith the arrow (still in him)
सशरः:
Visheshana (विशेषण)
TypeAdjective
Rootस (उपसर्ग/अव्यय) + शर (प्रातिपदिक)
Formतत्पुरुषः (सह-समासः: 'with an arrow'); पुंलिङ्गः, प्रथमा-विभक्तिः, एकवचनम्; मृगः (पूर्वश्लोकात्) इति विशेषणम्
दुद्रुवेran
दुद्रुवे:
Kriya (क्रिया)
TypeVerb
Rootद्रु (धातु)
Formलिट्-लकारः (Perfect), प्रथम-पुरुषः, एकवचनम्; आत्मनेपदम्
द्रुतम्swiftly
द्रुतम्:
Prakara (प्रकार)
TypeIndeclinable
Rootद्रुत (प्रातिपदिक)
Formक्रियाविशेषण-अव्ययवत् (adverbial accusative: 'swiftly')
ततःthen
ततः:
Sambandha (सम्बन्ध/अनुक्रम)
TypeIndeclinable
Rootततः (अव्यय-प्रातिपदिक)
Formअनन्तर/हेतुवाचक-अव्ययम् (then/from that)
सःhe (the king)
सः:
Karta (कर्ता)
TypeNoun
Rootतद् (सर्वनाम-प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्गः, प्रथमा-विभक्तिः, एकवचनम्; सर्वनाम
कौतुकाविष्टःseized by curiosity
कौतुकाविष्टः:
Visheshana (विशेषण)
TypeAdjective
Rootकौतुक (प्रातिपदिक) + आविष्ट (कृदन्त; √विश् 'to enter', with आ-)
Formतत्पुरुषः (कौतुक-आविष्ट = 'possessed by curiosity'); पुंलिङ्गः, प्रथमा-विभक्तिः, एकवचनम्; भूतकृदन्तः
तस्यof that (deer)
तस्य:
Sambandha (सम्बन्ध)
TypeNoun
Rootतद् (सर्वनाम-प्रातिपदिक)
Formपुं/नपुंसकलिङ्गः, षष्ठी-विभक्तिः (Genitive/6th), एकवचनम्; सर्वनाम
पृष्ठेon the back
पृष्ठे:
Adhikarana (अधिकरण)
TypeNoun
Rootपृष्ठ (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्गः, सप्तमी-विभक्तिः, एकवचनम्
हय-उत्तमम्the best horse
हय-उत्तमम्:
Karma (कर्म)
TypeNoun
Rootहय (प्रातिपदिक) + उत्तम (प्रातिपदिक)
Formकर्मधारयः (हयः एव उत्तमः); पुंलिङ्गः, द्वितीया-विभक्तिः, एकवचनम्
प्रेरयामासurged on, set in motion
प्रेरयामास:
Kriya (क्रिया)
TypeVerb
Rootप्र-ईरय्/ईर् (धातु; causative of √ईर् 'to set in motion')
Formलिट्-लकारः (Perfect), प्रथम-पुरुषः, एकवचनम्; णिच् (causative)
वेगेनwith speed
वेगेन:
Karana (करण)
TypeNoun
Rootवेग (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्गः, तृतीया-विभक्तिः, एकवचनम्
मनोमारुतवेगधृक्having the speed of mind and wind
मनोमारुतवेगधृक्:
Visheshana (विशेषण)
TypeAdjective
Rootमनस् (प्रातिपदिक) + मारुत (प्रातिपदिक) + वेग (प्रातिपदिक) + धृक् (कृदन्त; √धृ 'to hold', क्विप्)
Formबहुपद-तत्पुरुषः (मनः-मारुत-वेग-धृक् = 'having the speed of mind and wind'); पुंलिङ्गः, प्रथमा-विभक्तिः, एकवचनम्; कर्तृविशेषणम्

Narrator (contextual Purāṇic narrator; likely Sūta/Lomaharṣaṇa)

Scene: A deer runs at full speed with an arrow lodged, yet does not collapse; the king spurs a superb horse, racing like wind and thought through the forest corridor.

FAQs

Curiosity and pursuit, when guided by providence in Purāṇic storytelling, often become the very means by which a person is led toward a tīrtha and a higher dharmic awakening.

The tīrtha is not specified in this verse; the chase is the narrative bridge toward the sacred geography described later in the chapter.

None; the verse is descriptive of movement and pursuit.