Previous Verse
Next Verse

Skanda Purana — Nagara Khanda, Shloka 66

दुर्विनीतः श्रियं प्राप्य विद्यामैश्वर्यमेव च । न तिष्ठति चिरं युद्धे यथाहं मदगर्वितः

durvinītaḥ śriyaṃ prāpya vidyāmaiśvaryameva ca | na tiṣṭhati ciraṃ yuddhe yathāhaṃ madagarvitaḥ

Celui qui manque de discipline, fût-il parvenu à la prospérité, au savoir et à la souveraineté, ne tient pas longtemps au combat—ainsi moi, enivré d’orgueil.

दुर्विनीतःill-disciplined (one)
दुर्विनीतः:
Karta (कर्ता)
TypeAdjective
Rootदुर् (उपसर्ग/अव्यय) + विनीत (प्रातिपदिक; √नी + क्त)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा, एकवचन; ‘ill-disciplined’
श्रियम्prosperity
श्रियम्:
Karma (कर्म)
TypeNoun
Rootश्री (प्रातिपदिक)
Formस्त्रीलिङ्ग, द्वितीया, एकवचन
प्राप्यhaving obtained
प्राप्य:
Kriya-visheṣaṇa (क्रियाविशेषण)
TypeVerb
Rootप्र-√आप् (धातु)
Formक्त्वान्त (absolutive/gerund), अव्ययभाव; ‘having obtained’
विद्याम्knowledge
विद्याम्:
Karma (कर्म)
TypeNoun
Rootविद्या (प्रातिपदिक)
Formस्त्रीलिङ्ग, द्वितीया, एकवचन
ऐश्वर्यम्power / lordship
ऐश्वर्यम्:
Karma (कर्म)
TypeNoun
Rootऐश्वर्य (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग, द्वितीया, एकवचन
एवindeed
एव:
Sambandha/Particle (सम्बन्ध/निपात)
TypeIndeclinable
Rootएव (अव्यय)
Formअवधारणार्थक अव्यय (emphatic particle)
and
:
Sambandha/Conjunction (सम्बन्ध)
TypeIndeclinable
Rootच (अव्यय)
Formसमुच्चयबोधक अव्यय (conjunction)
not
:
Sambandha/Negation (सम्बन्ध)
TypeIndeclinable
Rootन (अव्यय)
Formनिषेधार्थक अव्यय (negation)
तिष्ठतिstands / remains
तिष्ठति:
Kriya (क्रिया)
TypeVerb
Root√स्था (धातु)
Formलट् (Present), परस्मैपद, प्रथमपुरुष, एकवचन
चिरम्for long
चिरम्:
Kāla-adhikaraṇa (कालाधिकरण)
TypeIndeclinable
Rootचिरम् (अव्यय)
Formकालवाचक अव्यय (adverb: for long)
युद्धेin battle
युद्धे:
Adhikaraṇa (अधिकरण)
TypeNoun
Rootयुद्ध (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग, सप्तमी (7th/Locative), एकवचन
यथाas
यथा:
Sambandha/Comparative (सम्बन्ध)
TypeIndeclinable
Rootयथा (अव्यय)
Formउपमान/प्रकारवाचक अव्यय (as/just as)
अहम्I
अहम्:
Karta (कर्ता)
TypeNoun
Rootअहम् (सर्वनाम-प्रातिपदिक)
Formप्रथमा, एकवचन
मदगर्वितःproud due to intoxication/arrogance
मदगर्वितः:
Karta-samānādhikaraṇa (कर्तृसमानााधिकरण)
TypeAdjective
Rootमद (प्रातिपदिक) + गर्वित (प्रातिपदिक; √गर्व् + क्त)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा, एकवचन; तत्पुरुषः ‘मदेन गर्वितः’

Viśvāmitra

Scene: Viśvāmitra speaks with sober clarity, gesturing toward himself as an example; Vasiṣṭha listens, embodying composed wisdom; the scene feels like a moral lesson rather than action.

V
Viśvāmitra

FAQs

Prosperity and learning without self-discipline lead to downfall; pride destroys stability.

Not specified in this verse; it functions as a moral reflection within a tīrtha-māhātmya chapter.

None; the prescription is internal—cultivating vinaya (discipline).