Previous Verse
Next Verse

Skanda Purana — Nagara Khanda, Shloka 40

ते तां दृष्ट्वा समायातां भट्टिंकां तां द्विजोद्भवाम् । विस्मयेन समायुक्ताः पप्रच्छुस्तदनंत रम्

te tāṃ dṛṣṭvā samāyātāṃ bhaṭṭiṃkāṃ tāṃ dvijodbhavām | vismayena samāyuktāḥ papracchustadanaṃta ram

Voyant Bhaṭṭiṃkā, femme née dans une lignée de brāhmaṇas, venue en ce lieu, ils furent saisis d’émerveillement et l’interrogèrent aussitôt.

तेthey
ते:
Karta (कर्ता)
TypeNoun
Rootतद् (सर्वनाम-प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा-विभक्ति, बहुवचन; सर्वनाम
ताम्her
ताम्:
Karma (कर्म)
TypeNoun
Rootतद् (सर्वनाम-प्रातिपदिक)
Formस्त्रीलिङ्ग, द्वितीया-विभक्ति, एकवचन; सर्वनाम
दृष्ट्वाhaving seen
दृष्ट्वा:
Purvakala-kriya (पूर्वकालक्रिया)
TypeVerb
Rootदृश् (धातु)
Formकृदन्त; क्त्वान्त (absolutive/gerund)
समायाताम्arrived
समायाताम्:
Visheshana (विशेषण)
TypeAdjective
Rootसम्+आ+या (धातु)
Formकृदन्त; भूतकर्मणि कृदन्त (क्त/PPP) ‘समायात’; स्त्रीलिङ्ग, द्वितीया, एकवचन; विशेषण
भट्टिंकाम्Bhaṭṭiṃkā (a woman named)
भट्टिंकाम्:
Karma (कर्म)
TypeNoun
Rootभट्टिंका (प्रातिपदिक; नाम)
Formस्त्रीलिङ्ग, द्वितीया-विभक्ति, एकवचन; व्यक्तिनाम
ताम्her
ताम्:
Karma (कर्म)
TypeNoun
Rootतद् (सर्वनाम-प्रातिपदिक)
Formस्त्रीलिङ्ग, द्वितीया-विभक्ति, एकवचन; सर्वनाम
द्विजोद्भवाम्born of a Brahmin
द्विजोद्भवाम्:
Visheshana (विशेषण)
TypeAdjective
Rootद्विज + उद्भव (प्रातिपदिक; समास)
Formस्त्रीलिङ्ग, द्वितीया-विभक्ति, एकवचन; ‘द्विजात् उद्भवा’ इति पञ्चमी/षष्ठी-तत्पुरुषभाव
विस्मयेनwith astonishment
विस्मयेन:
Karana (करण)
TypeNoun
Rootविस्मय (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, तृतीया-विभक्ति, एकवचन
समायुक्ताःendowed/filled
समायुक्ताः:
Visheshana (विशेषण)
TypeAdjective
Rootसम्+युज् (धातु)
Formकृदन्त; भूतकर्मणि कृदन्त (क्त/PPP) ‘समायुक्त’; पुंलिङ्ग, प्रथमा, बहुवचन; विशेषण
पप्रच्छुःasked
पप्रच्छुः:
Kriya (क्रिया)
TypeVerb
Rootप्र+पृच्छ् (धातु)
Formलिट्-लकार (Perfect), प्रथमपुरुष, बहुवचन, परस्मैपद
तत्that (matter)
तत्:
Karma (कर्म)
TypeNoun
Rootतद् (सर्वनाम-प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग, द्वितीया-विभक्ति, एकवचन; सर्वनाम
अनन्तरम्immediately / thereafter
अनन्तरम्:
Kriya-visheshana (क्रियाविशेषण)
TypeIndeclinable
Rootअनन्तर (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग, द्वितीया, एकवचन; क्रियाविशेषणरूपेण (adverbial accusative: immediately/thereafter)

Sūta (narrator)

Tirtha: Kedāra

Type: kshetra

Listener: Śaunaka and sages (frame implied)

Scene: A circle of brāhmaṇas, astonished, turns toward Bhaṭṭiṃkā; she stands composed, modest, near the temple, as they begin to question her.

B
Bhaṭṭiṃkā
B
Brāhmaṇas
K
Kedāra

FAQs

Wonder and inquiry are portrayed as gateways to sacred knowledge—questions at a tīrtha lead to revelation of dharma and grace.

Kedāra remains the setting where the devotees gather and seek understanding.

None; the verse sets up a question-and-answer narrative at the pilgrimage site.