Previous Verse
Next Verse

Skanda Purana — Nagara Khanda, Shloka 51

दृष्ट्वादृष्ट्वा मया रत्नं यत्किंचिद्धरणीतले । तद्वै बलाद्धृतं सर्वं सर्वेषामिह देहिनाम्

dṛṣṭvādṛṣṭvā mayā ratnaṃ yatkiṃciddharaṇītale | tadvai balāddhṛtaṃ sarvaṃ sarveṣāmiha dehinām

Tout trésor que je voyais—oui, quoi que ce fût sur la terre—je le saisissais par la force, prenant tout ce qui appartenait aux êtres vivants en ce monde.

दृष्ट्वाhaving seen
दृष्ट्वा:
Pūrvakāla-kriyā (Prior action)
TypeIndeclinable
Root√दृश् (धातु) + त्वा (क्त्वा-प्रत्यय)
Formक्त्वान्त-अव्यय (gerund/absolutive): ‘having seen’
अदृष्ट्वाwithout seeing
अदृष्ट्वा:
Pūrvakāla-kriyā (Prior action)
TypeIndeclinable
Rootन + √दृश् (धातु) + त्वा
Formनञ्-पूर्वक क्त्वान्त-अव्यय: ‘without seeing’
मयाby me
मया:
Karta (Agent in passive)
TypeNoun
Rootअस्मद् (सर्वनाम-प्रातिपदिक)
Formतृतीया-एकवचन; कर्मणि-प्रयोगे कर्ता
रत्नम्jewel; treasure
रत्नम्:
Karma (Object)
TypeNoun
Rootरत्न (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग, द्वितीया-एकवचन
यत्whatever
यत्:
Karma (Object)
TypeNoun
Rootयद् (सर्वनाम-प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग, द्वितीया-एकवचन; सम्बन्धसूचक (relative)
किञ्चित्anything at all
किञ्चित्:
Karma (Object)
TypeNoun
Rootकिम् (सर्वनाम-प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग, द्वितीया-एकवचन; अनिश्चितार्थक
धरणीतलेon the surface of the earth
धरणीतले:
Adhikaraṇa (Location)
TypeNoun
Rootधरणीतल = धरणी + तल (प्रातिपदिकौ)
Formनपुंसकलिङ्ग, सप्तमी-एकवचन; षष्ठी-तत्पुरुषः (‘धरण्याः तलम्’)
तत्that
तत्:
Karma (Object)
TypeNoun
Rootतद् (सर्वनाम-प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग, प्रथमा/द्वितीया, एकवचन; अत्र ‘तत् (सर्वम्)’ इत्यर्थे कर्म
वैindeed
वै:
Nipāta (Emphasis)
TypeIndeclinable
Rootवै (अव्यय)
Formनिपात-अव्यय; अवधारण/प्रत्ययार्थे (emphatic particle)
बलात्by force
बलात्:
Hetu (Cause/Manner)
TypeIndeclinable
Rootबल (प्रातिपदिक)
Formपञ्चमी-एकवचनरूपं; अव्ययीभावेन ‘बलात्’ = ‘बलपूर्वकं/जबरदस्ती’ (ablatival adverb)
धृतम्taken; seized
धृतम्:
Kriyā (Passive predicate)
TypeVerb
Rootधृत (कृदन्त-प्रातिपदिक; √धृ (धातु) + क्त)
Formक्त-प्रत्ययान्त; नपुंसकलिङ्ग, प्रथमा/द्वितीया, एकवचन; कर्मणि-प्रयोगे ‘(तत्) धृतम्’
सर्वम्all
सर्वम्:
Karma (Object)
TypeNoun
Rootसर्व (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग, प्रथमा/द्वितीया, एकवचन; अत्र कर्म-सम्बन्धे ‘समस्तम्’
सर्वेषाम्of all
सर्वेषाम्:
Sambandha (Possessor)
TypeNoun
Rootसर्व (प्रातिपदिक)
Formपुं/नपुंसक (सामान्य), षष्ठी-बहुवचन
इहhere
इह:
Deśādhiकरण (Spatial adjunct)
TypeIndeclinable
Rootइह (अव्यय)
Formदेशवाचक-अव्यय (adverb of place)
देहिनाम्of embodied beings
देहिनाम्:
Sambandha (Possessor)
TypeNoun
Rootदेहिन् (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, षष्ठी-बहुवचन

Unspecified (same repentant former king speaking)

Listener: Mahāmuni

Scene: A dramatic scene of the king’s men seizing jewels and goods from households and merchants; the king’s gaze fixed on treasure, while victims plead.

FAQs

Forceful appropriation of others’ wealth is adharma; such actions bind the soul and necessitate repentance and purification.

Not named in this verse; it serves as the confession that precedes the tīrtha’s saving power described later.

None directly; the verse details wrongdoing that the tīrtha will later counteract through sacred contact.