Previous Verse
Next Verse

Skanda Purana — Brahma Khanda, Shloka 76

शास्त्रार्थावेदिनः सर्वे वेदस्मृतिविवर्जिताः । शुनकेषु च ये जाता विप्रा ध्यानपरायणाः

śāstrārthāvedinaḥ sarve vedasmṛtivivarjitāḥ | śunakeṣu ca ye jātā viprā dhyānaparāyaṇāḥ

Tous connaissent le sens des śāstras, mais sont dépourvus de Veda et de Smṛti. Et les brāhmanes nés parmi les Śunakas sont voués au dhyāna, la méditation sacrée.

शास्त्रार्थावेदिनःknowers/expounders of the meaning of scriptures
शास्त्रार्थावेदिनः:
Viśeṣaṇa (Qualifier/विशेषण)
TypeAdjective
Rootśāstra (प्रातिपदिक) + artha (प्रातिपदिक) + āvedin (प्रातिपदिक)
Formसमासः (तत्पुरुषः) ‘शास्त्र-अर्थ-आवेदिन्’; पुंलिङ्गे, प्रथमा-विभक्तिः, बहुवचनम्; विशेषणम्
सर्वेall
सर्वे:
Viśeṣaṇa (Qualifier/विशेषण)
TypeAdjective
Rootsarva (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्गे, प्रथमा-विभक्तिः, बहुवचनम्; विशेषणम्
वेदस्मृतिविवर्जिताःdevoid of Veda and Smṛti
वेदस्मृतिविवर्जिताः:
Viśeṣaṇa (Qualifier/विशेषण)
TypeAdjective
Rootveda (प्रातिपदिक) + smṛti (प्रातिपदिक) + vivarjita (कृदन्त-प्रातिपदिक)
Formसमासः (तत्पुरुषः) ‘वेद-स्मृति-विवर्जित’; पुंलिङ्गे, प्रथमा-विभक्तिः, बहुवचनम्; विशेषणम्
शुनकेषुamong the Śunakas (in Śunaka lineage/group)
शुनकेषु:
Adhikaraṇa (Locative/अधिकरण)
TypeNoun
Rootśunaka (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्गे, सप्तमी-विभक्तिः, बहुवचनम्
and
:
Sambandha (Connector/सम्बन्ध)
TypeIndeclinable
Rootca (अव्यय)
Formसमुच्चय-अव्ययम् (conjunction)
येwho
ये:
Karta (Subject/कर्ता)
TypeNoun
Rootyad (सर्वनाम-प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्गे, प्रथमा-विभक्तिः, बहुवचनम्; सम्बन्ध-प्रत्ययः
जाताःborn
जाताः:
Karta (Subject-complement/कर्ता)
TypeVerb
Root√jan (धातु) + जात (कृदन्त-प्रातिपदिक)
Formभूतकृदन्तः (past passive participle), पुंलिङ्गे, प्रथमा-विभक्तिः, बहुवचनम्
विप्राःBrahmins
विप्राः:
Karta (Subject/कर्ता)
TypeNoun
Rootvipra (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्गे, प्रथमा-विभक्तिः, बहुवचनम्
ध्यानपरायणाःdevoted to meditation
ध्यानपरायणाः:
Viśeṣaṇa (Qualifier/विशेषण)
TypeAdjective
Rootdhyāna (प्रातिपदिक) + parāyaṇa (प्रातिपदिक)
Formसमासः (तत्पुरुषः) ‘ध्यान-परायण’; पुंलिङ्गे, प्रथमा-विभक्तिः, बहुवचनम्; विशेषणम्

Unspecified (contextual narrator within Dharmāraṇyakhaṇḍa)

Scene: Two groups contrasted: disputants holding palm-leaf manuscripts, gesturing in debate yet with an aura of disconnection from Veda-Smṛti; beside them, Śunaka-born brāhmaṇas seated in meditation under trees, serene and inwardly luminous.

V
Veda
S
Smṛti
Ś
Śunaka

FAQs

Textual cleverness alone is insufficient; true dharma is rooted in Veda-Smṛti and deepened by meditation.

No tīrtha is specified in this verse.

No external ritual is prescribed; dhyāna (meditation) is praised as a sustained discipline.