Previous Verse
Next Verse

Skanda Purana — Brahma Khanda, Shloka 25

युधिष्ठिर उवाच । विवाहा ब्राह्मदैवार्षाः प्राजापत्यासुरौ तथा । गांधर्वो राक्षसश्चापि पैशाचोष्टम उच्यते

yudhiṣṭhira uvāca | vivāhā brāhmadaivārṣāḥ prājāpatyāsurau tathā | gāṃdharvo rākṣasaścāpi paiśācoṣṭama ucyate

Yudhiṣṭhira dit : « Les formes de mariage sont appelées Brāhma, Daiva et Ārṣa ; de même Prājāpatya et Āsura ; aussi Gāndharva et Rākṣasa, et la huitième est dite Paiśāca. »

युधिष्ठिरःYudhiṣṭhira
युधिष्ठिरः:
Karta (Subject/कर्ता)
TypeNoun
Rootयुधिष्ठिर (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्गे, प्रथमा, एकवचन (speaker)
उवाचsaid
उवाच:
Kriya (Speech act/क्रिया)
TypeVerb
Rootवच् (धातु)
Formलिट्-लकारः (Perfect), प्रथमपुरुषः, एकवचन; परस्मैपदम् (said)
विवाहाःforms of marriage
विवाहाः:
Karta (Topic/कर्ता-स्थानी)
TypeNoun
Rootविवाह (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्गे, प्रथमा, बहुवचन (marriages)
ब्राह्मBrāhma
ब्राह्म:
Visheshana (Qualifier/विशेषण)
TypeAdjective
Rootब्राह्म (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्गे, प्रथमा, एकवचन; विशेषणम् (Brahma-type)
दैवDaiva
दैव:
Visheshana (Qualifier/विशेषण)
TypeAdjective
Rootदैव (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्गे, प्रथमा, एकवचन; विशेषणम् (Daiva-type)
आर्षाःĀrṣa
आर्षाः:
Visheshana (Qualifier/विशेषण)
TypeAdjective
Rootआर्ष (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्गे, प्रथमा, बहुवचन; विशेषणम् (Ārṣa-type)
प्राजापत्यPrājāpatya
प्राजापत्य:
Visheshana (Qualifier/विशेषण)
TypeAdjective
Rootप्राजापत्य (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्गे, प्रथमा, एकवचन; विशेषणम् (Prājāpatya-type)
असुरौĀsura (two?)
असुरौ:
Visheshana (Qualifier/विशेषण)
TypeAdjective
Rootअसुर (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्गे, प्रथमा, द्विवचन; विशेषणम् (Āsura-type)
तथाalso/likewise
तथा:
Sambandha (Connector/सम्बन्ध)
TypeIndeclinable
Rootतथा (अव्यय)
Formअव्ययम् (and also/likewise)
गान्धर्वःGāndharva
गान्धर्वः:
Visheshana (Qualifier/विशेषण)
TypeAdjective
Rootगान्धर्व (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्गे, प्रथमा, एकवचन; विशेषणम् (Gāndharva-type)
राक्षसःRākṣasa
राक्षसः:
Visheshana (Qualifier/विशेषण)
TypeAdjective
Rootराक्षस (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्गे, प्रथमा, एकवचन; विशेषणम् (Rākṣasa-type)
and
:
Sambandha (Conjunction/समुच्चय)
TypeIndeclinable
Rootच (अव्यय)
Formसमुच्चयार्थक-अव्ययम् (and)
अपिalso
अपि:
Sambandha (Particle/निपात)
TypeIndeclinable
Rootअपि (अव्यय)
Formनिपात (also)
पैशाचःPaiśāca
पैशाचः:
Karta (Predicate nominative/प्रथमा-समाना)
TypeAdjective
Rootपैशाच (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्गे, प्रथमा, एकवचन; विशेषणम् (Paiśāca-type)
अष्टमःeighth
अष्टमः:
Visheshana (Qualifier/विशेषण)
TypeAdjective
Rootअष्टम (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्गे, प्रथमा, एकवचन; क्रमवाचक-विशेषणम् (eighth)
उच्यतेis called
उच्यते:
Kriya (Action/क्रिया)
TypeVerb
Rootवच् (धातु)
Formलट्-लकारः, प्रथमपुरुषः, एकवचन; कर्मणि-प्रयोगः (passive) (is said/called)

Yudhiṣṭhira

Listener: Parāśara (as respondent)

Scene: A royal sage (Yudhiṣṭhira) seated in inquiry posture, enumerating eight marriage forms as symbolic vignettes around him (ritual fire, bride-gift, mutual garlanding, forceful abduction, etc.).

Y
Yudhiṣṭhira

FAQs

Householder life must be grounded in dharma; even marriage is classified by ethical and ritual standards.

No specific tīrtha is mentioned; the teaching is normative dharma within Dharmāraṇya.

A classification framework for marriage rites, preparing for the rules (vidhi) of each type.