Previous Verse
Next Verse

Skanda Purana — Brahma Khanda, Shloka 60

व्याघ्रसिंहाकुलं तत्र यक्षराक्षससेवितम् । श्रुत्वा जनमुखाद्रामो धर्मारण्यमरण्यकम् । तच्छ्रुत्वा रामदेवस्तु न चिंता क्रियतामिति

vyāghrasiṃhākulaṃ tatra yakṣarākṣasasevitam | śrutvā janamukhādrāmo dharmāraṇyamaraṇyakam | tacchrutvā rāmadevastu na ciṃtā kriyatāmiti

Entendant de la bouche des gens que Dharmāraṇya était une véritable forêt sauvage—pleine de tigres et de lions, fréquentée par les yakṣas et les rākṣasas—Rāmadeva, l’ayant appris, dit : «Qu’on ne se tourmente point».

व्याघ्रसिंहाकुलम्filled with tigers and lions
व्याघ्रसिंहाकुलम्:
Viśeṣaṇa (Qualifier/विशेषण)
TypeAdjective
Rootव्याघ्र + सिंह + आकुल (प्रातिपदिके)
Formनपुंसकलिङ्गे, द्वितीया एकवचनम्; द्वन्द्वपूर्वक-तत्पुरुषः (व्याघ्रैः सिंहैः च आकुलम्) (Neuter, Acc. sg.)
तत्रthere
तत्र:
Adhikaraṇa (Location/अधिकरण)
TypeIndeclinable
Rootतत्र (अव्यय)
Formदेशवाचक अव्ययम् (adverb of place)
यक्षराक्षससेवितम्inhabited/served by yakṣas and rākṣasas
यक्षराक्षससेवितम्:
Viśeṣaṇa (Qualifier/विशेषण)
TypeAdjective
Rootयक्ष + राक्षस + सेवित (प्रातिपदिके; √सेव् धातोः क्त)
Formनपुंसकलिङ्गे, द्वितीया एकवचनम्; द्वन्द्वपूर्वक-तत्पुरुषः (यक्षैः राक्षसैः च सेवितम्) क्त-कृदन्तम् (Neuter, Acc. sg.)
श्रुत्वाhaving heard
श्रुत्वा:
Kriyāviśeṣaṇa (Adverbial/क्रियाविशेषण)
TypeVerb
Rootश्रु (धातु)
Formक्त्वान्त अव्ययकृदन्तम् (Gerund), ‘having heard’
जनमुखात्from people’s mouths (from the people)
जनमुखात्:
Apādāna (Source/अपादान)
TypeNoun
Rootजन + मुख (प्रातिपदिके)
Formनपुंसकलिङ्गे, पञ्चमी एकवचनम्; षष्ठी-तत्पुरुषः (जनस्य मुखम्) (Neuter, Abl. sg.)
रामःRama
रामः:
Karta (Subject/कर्ता)
TypeNoun
Rootराम (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्गे, प्रथमा एकवचनम् (Masc., Nom. sg.)
धर्मारण्यम्Dharmāraṇya
धर्मारण्यम्:
Karma (Object/कर्म)
TypeNoun
Rootधर्म + अरण्य (प्रातिपदिके)
Formनपुंसकलिङ्गे, द्वितीया एकवचनम्; षष्ठी-तत्पुरुषः (धर्मस्य अरण्यम्) (Neuter, Acc. sg.)
अरण्यकम्wild, forest-like
अरण्यकम्:
Viśeṣaṇa (Qualifier/विशेषण)
TypeAdjective
Rootअरण्यक (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्गे, द्वितीया एकवचनम्; विशेषणम् (Neuter, Acc. sg.)
तत्that (report)
तत्:
Karma (Object/कर्म)
TypeNoun
Rootतद् (सर्वनाम-प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्गे, द्वितीया एकवचनम् (Neuter, Acc. sg.)
श्रुत्वाhaving heard
श्रुत्वा:
Kriyāviśeṣaṇa (Adverbial/क्रियाविशेषण)
TypeVerb
Rootश्रु (धातु)
Formक्त्वान्त अव्ययकृदन्तम् (Gerund), ‘having heard’
रामदेवःRama the lord
रामदेवः:
Karta (Subject/कर्ता)
TypeNoun
Rootराम + देव (प्रातिपदिके)
Formपुंलिङ्गे, प्रथमा एकवचनम्; कर्मधारयः (देवः रामः) (Masc., Nom. sg.)
तुhowever, indeed
तु:
Sambandha (Particle/सम्बन्ध)
TypeIndeclinable
Rootतु (अव्यय)
Formनिपातः (particle)
not
:
Sambandha (Negation/सम्बन्ध)
TypeIndeclinable
Rootन (अव्यय)
Formनिषेधार्थक निपातः (negative particle)
चिन्ताworry
चिन्ता:
Karma (Object as quoted content/कर्म)
TypeNoun
Rootचिन्ता (प्रातिपदिक)
Formस्त्रीलिङ्गे, प्रथमा एकवचनम् (Fem., Nom. sg.)
क्रियताम्let (it) be done / let (there) be
क्रियताम्:
Kriyā (Predicate/क्रिया)
TypeVerb
Rootकृ (धातु)
Formलोट् (आज्ञार्थ), प्रथमपुरुषः, एकवचनम्; आत्मनेपदम्, कर्मणि प्रयोगः (Imperative, 3rd sg., passive: ‘let it be done’)
इतिthus
इति:
Sambandha (Quotation marker/सम्बन्ध)
TypeIndeclinable
Rootइति (अव्यय)
Formउक्त्यर्थक अव्ययम् (quotative particle)

Narrator (Purāṇic narrator; includes direct speech of Rāma)

Tirtha: धर्मारण्य

Type: kshetra

Scene: नगरजनैः कथितं—व्याघ्रसिंहाकुलं, यक्षराक्षससेवितं धर्मारण्यं; रामः निर्भयः, हस्तेन आश्वासन-मुद्रां कृत्वा वदति—‘न चिंता क्रियताम्’।

R
Rāma
D
Dharmāraṇya
V
Vyāghra (tigers)
S
Siṃha (lions)
Y
Yakṣa
R
Rākṣasa

FAQs

Entering a potent sacred kṣetra requires courage and steady mind; dharma is upheld by fearlessness in the face of obstacles.

Dharmāraṇya—presented as an awe-inspiring sacred forest whose very danger underscores its spiritual potency.

No specific rite is prescribed here; the emphasis is on mental discipline—freedom from anxiety when approaching a holy place.