Previous Verse
Next Verse

Skanda Purana — Brahma Khanda, Shloka 21

अर्द्धत्रयोदशे वर्षे पंचवट्यामुवास ह । ततो विरूपयामास शूर्पणखां निशाचरीम् । वने विचरतरतस्य जानकीसहितस्य च

arddhatrayodaśe varṣe paṃcavaṭyāmuvāsa ha | tato virūpayāmāsa śūrpaṇakhāṃ niśācarīm | vane vicarataratasya jānakīsahitasya ca

Quand treize ans et demi se furent écoulés, il demeura à Pañcavaṭī. Alors il défigura la démone nocturne Śūrpaṇakhā, tandis qu’il errait dans la forêt avec Jānakī.

अर्द्धत्रयोदशेin the half of the thirteenth (year)
अर्द्धत्रयोदशे:
Adhikaraṇa (Time/कालाधिकरण)
TypeAdjective
Rootअर्द्ध-त्रयोदश (प्रातिपदिक; अर्द्ध + त्रयोदश)
Formनपुंसकलिङ्गे/पुंलिङ्गे सप्तमी, एकवचन; संख्याविशेषणम् (वर्षे); अर्थः ‘त्रयोदशस्य अर्द्धे’ (= साढे-बारह/half of thirteen)
वर्षेin the year
वर्षे:
Adhikaraṇa (Time/अधिकरण)
TypeNoun
Rootवर्ष (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग, सप्तमी, एकवचन; कालाधिकरणम्
पञ्चवट्याम्at Pañcavaṭī
पञ्चवट्याम्:
Adhikaraṇa (Location/अधिकरण)
TypeNoun
Rootपञ्चवटी (प्रातिपदिक; पञ्च + वटी)
Formस्त्रीलिङ्ग, सप्तमी, एकवचन; अधिकरणम् (place)
उवासdwelt/stayed
उवास:
Kriyā (Predicate/क्रिया)
TypeVerb
Rootवस् (धातु)
Formलिट् (Perfect), प्रथमपुरुष, एकवचन; परस्मैपदम्
indeed/it is said
:
TypeIndeclinable
Rootह (अव्यय)
Formनिपात (emphatic/it is said)
ततःthen
ततः:
Kāla-adhikaraṇa (Temporal)
TypeIndeclinable
Rootततः (अव्यय)
Formकालवाचक-अव्यय (then)
विरूपयामासdisfigured
विरूपयामास:
Kriyā (Predicate/क्रिया)
TypeVerb
Rootवि-रूपय् (धातु; नामधातु/णिजन्त from रूप)
Formलिट् (Perfect), प्रथमपुरुष, एकवचन; परस्मैपदम्; णिजन्त-भावः ‘विरूपयति’ (to disfigure)
शूर्पणखाम्Śūrpaṇakhā
शूर्पणखाम्:
Karma (Object/कर्म)
TypeNoun
Rootशूर्पणखा (प्रातिपदिक)
Formस्त्रीलिङ्ग, द्वितीया, एकवचन; कर्म
निशाचरीम्a night-roamer (rākṣasī)
निशाचरीम्:
Karma (Object-qualifier)
TypeAdjective
Rootनिशाचरिन् (प्रातिपदिक)
Formस्त्रीलिङ्ग, द्वितीया, एकवचन; विशेषणम् (शूर्पणखाम्)
वनेin the forest
वने:
Adhikaraṇa (Location/अधिकरण)
TypeNoun
Rootवन (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग, सप्तमी, एकवचन; अधिकरणम्
विचरतःof (him) roaming
विचरतः:
Ṣaṣṭhī-sambandha (Genitive relation)
TypeVerb
Rootवि-चर् (धातु)
Formशतृ-प्रत्ययान्त वर्तमान-कृदन्त (present participle) ‘विचरत्’; पुंलिङ्ग, षष्ठी, एकवचन; सम्बन्ध (of the one who was roaming)
रतस्यengaged/delighting
रतस्य:
Ṣaṣṭhī-sambandha (Genitive qualifier)
TypeAdjective
Rootरत (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, षष्ठी, एकवचन; विशेषणम् (विचरतः)
जानकीसहितस्यof (him) accompanied by Jānakī
जानकीसहितस्य:
Ṣaṣṭhī-sambandha (Genitive qualifier)
TypeAdjective
Rootजानकी-सहित (प्रातिपदिक; जानकी + सहित)
Formपुंलिङ्ग, षष्ठी, एकवचन; विशेषणम् (विचरतः); तृतीया-तत्पुरुषार्थः ‘जानक्या सहितः’
and
:
TypeIndeclinable
Rootच (अव्यय)
Formसमुच्चयबोधक-अव्यय (and)

Narrator (Purāṇic voice; likely Sūta/Lomaharṣaṇa)

Tirtha: Pañcavaṭī

Type: kshetra

Listener: Rājan (implied)

Scene: Pañcavaṭī hermitage near the Godāvarī: Rāma and Sītā moving through the forest; Śūrpaṇakhā approaches; the moment of her disfigurement is shown with restrained violence, emphasizing moral boundary and impending narrative turning point.

P
Pañcavaṭī
Ś
Śūrpaṇakhā
J
Jānakī (Sītā)
R
Rāma (implied)

FAQs

Unchecked desire and aggression lead to ruin; dharma in the forest requires vigilance and protection of purity.

Pañcavaṭī is highlighted as a sacred residence-site in Rāma’s forest sojourn, central to the later events of the epic.

None.