Previous Verse
Next Verse

Skanda Purana — Brahma Khanda, Shloka 73

अस्य तीर्थस्य यात्रायां मतिर्येषां भविष्यति । गोक्षीरेण तिलैः श्वेतैः स्नात्वा सारस्वते जले

asya tīrthasya yātrāyāṃ matiryeṣāṃ bhaviṣyati | gokṣīreṇa tilaiḥ śvetaiḥ snātvā sārasvate jale

Ceux dont l’esprit se tournera vers le pèlerinage à ce tīrtha—après s’être baignés dans les eaux de Sarasvatī avec du lait de vache et du sésame blanc—deviennent dignes du mérite promis aux ancêtres.

अस्यof this
अस्य:
Sambandha (Genitive/सम्बन्ध)
TypeNoun
Rootइदम् (सर्वनाम-प्रातिपदिक)
Formपुं/नपुंसक, षष्ठी-विभक्ति (सम्बन्ध), एकवचन
तीर्थस्यof the sacred ford/place
तीर्थस्य:
Sambandha (Genitive/सम्बन्ध)
TypeNoun
Rootतीर्थ (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग, षष्ठी-विभक्ति (सम्बन्ध), एकवचन
यात्रायाम्in the pilgrimage/journey
यात्रायाम्:
Adhikarana (Locative/अधिकरण)
TypeNoun
Rootयात्रा (प्रातिपदिक)
Formस्त्रीलिङ्ग, सप्तमी-विभक्ति (अधिकरण), एकवचन
मतिःintention/mind
मतिः:
Karta (Subject/कर्ता)
TypeNoun
Rootमति (प्रातिपदिक)
Formस्त्रीलिङ्ग, प्रथमा-विभक्ति, एकवचन
येषाम्of whom
येषाम्:
Sambandha (Genitive/सम्बन्ध)
TypeNoun
Rootयद् (सर्वनाम-प्रातिपदिक)
Formपुं/नपुंसक, षष्ठी-विभक्ति (सम्बन्ध), बहुवचन
भविष्यतिwill be/arise
भविष्यति:
Kriya (Action/क्रिया)
TypeVerb
Rootभू (धातु)
Formलृट् (simple future), प्रथमपुरुष, एकवचन; परस्मैपद
गो-क्षीरेणwith cow’s milk
गो-क्षीरेण:
Karana (Instrument/करण)
TypeNoun
Rootगो (प्रातिपदिक) + क्षीर (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग, तृतीया-विभक्ति (करण), एकवचन; समासः—तत्पुरुष (गोः क्षीरम्)
तिलैःwith sesame seeds
तिलैः:
Karana (Instrument/करण)
TypeNoun
Rootतिल (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, तृतीया-विभक्ति (करण), बहुवचन
श्वेतैःwhite
श्वेतैः:
Qualifier
TypeAdjective
Rootश्वेत (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, तृतीया-विभक्ति, बहुवचन; विशेषण (तिलैः)
स्नात्वाhaving bathed
स्नात्वा:
Kriya (Absolutive/पूर्वक्रिया)
TypeVerb
Rootस्ना (धातु)
Formक्त्वान्त-अव्यय (gerund), पूर्वकालिक क्रिया; धातुः—स्ना (स्नान)
सारस्वतेin the Sarasvatī-related (Sārasvata)
सारस्वते:
Qualifier
TypeAdjective
Rootसारस्वत (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग, सप्तमी-विभक्ति, एकवचन; विशेषण (जले)
जलेin water
जले:
Adhikarana (Locative/अधिकरण)
TypeNoun
Rootजल (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग, सप्तमी-विभक्ति (अधिकरण), एकवचन

Sūta (deduced from continuous tīrtha narration)

Tirtha: Sarasvatī-jala (at the tīrtha)

Type: river

Scene: Pilgrims at a riverbank perform a ceremonial bath; attendants hold a small pot of milk and a bowl of white sesame; the river is personified as Sarasvatī, gentle and luminous.

T
Tīrtha
S
Sarasvatī
G
Go-kṣīra (cow’s milk)
Ś
Śveta-tila (white sesame)

FAQs

Pilgrimage is perfected by inner resolve (mati) and purifying bath-rites performed as taught by the Purāṇa.

This Dharmāraṇya tīrtha connected with the Sarasvatī waters (Sārasvata-jala).

Snāna (ritual bath) using cow’s milk and white sesame in Sarasvatī water as part of the tīrtha observance.