Previous Verse
Next Verse

Skanda Purana — Brahma Khanda, Shloka 56

चिंतयामास मनसा किमिदं हर्षितो हरिः । अतिहर्षं च तं दृष्ट्वा यमराजस्वरूपिणम् । आश्चर्यमनसं चैव नारदः पृष्टवांस्तदा

ciṃtayāmāsa manasā kimidaṃ harṣito hariḥ | atiharṣaṃ ca taṃ dṛṣṭvā yamarājasvarūpiṇam | āścaryamanasaṃ caiva nāradaḥ pṛṣṭavāṃstadā

Nārada réfléchit en son esprit : «Comment se fait-il que Hari soit dans la joie ?» Et voyant celui qui portait la forme de Yamarāja, rempli d’une allégresse extraordinaire, Nārada, l’esprit saisi d’émerveillement, l’interrogea alors.

चिन्तयामासthought/pondered
चिन्तयामास:
Kriya (Action/क्रिया)
TypeVerb
Rootचिन्त् (धातु)
Formलिट् (परोक्शभूत/Perfect), प्रथमपुरुष, एकवचन; परस्मैपदम्
मनसाwith the mind
मनसा:
Karana (Instrument/करण)
TypeNoun
Rootमनस् (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग, तृतीया (3rd/करण), एकवचन
किम्what
किम्:
Karma (Object/कर्म)
TypeNoun
Rootकिम् (सर्वनाम-प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग, प्रथमा/द्वितीया (1st/2nd), एकवचन; प्रश्नार्थक
इदम्this
इदम्:
Karma (Object/कर्म)
TypeNoun
Rootइदम् (सर्वनाम-प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग, प्रथमा/द्वितीया (1st/2nd), एकवचन
हर्षितःjoyful
हर्षितः:
Karta (Subject/कर्ता)
TypeAdjective
Rootहर्षित (कृदन्त, हृष् धातु)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा (1st), एकवचन; विशेषणम् (हरिः)
हरिःHari (Vishnu)
हरिः:
Karta (Subject/कर्ता)
TypeNoun
Rootहरि (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा (1st/कर्ता), एकवचन
अतिहर्षम्excessive joy
अतिहर्षम्:
Karma (Object/कर्म)
TypeNoun
Rootअति (उपसर्ग/अव्यय) + हर्ष (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, द्वितीया (2nd/कर्म), एकवचन; समासः (अति-हर्ष) = अत्यधिकः हर्षः
and
:
None
TypeIndeclinable
Rootच (अव्यय)
Formअव्यय; समुच्चय
तम्him
तम्:
Karma (Object/कर्म)
TypeNoun
Rootतद् (सर्वनाम-प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, द्वितीया (2nd/कर्म), एकवचन
दृष्ट्वाhaving seen
दृष्ट्वा:
None
TypeVerb
Rootदृश् (धातु)
Formक्त्वान्त (absolutive/त्वा), अव्यय; धातु: दृश्
यमराजस्वरूपिणम्having the form of Yamarāja
यमराजस्वरूपिणम्:
Karma (Object/कर्म)
TypeAdjective
Rootयमराज (प्रातिपदिक) + स्वरूपिन् (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, द्वितीया (2nd), एकवचन; समासः (यमराज-स्वरूपिन्) = यमराजस्य स्वरूपं यस्य/यमराजस्वरूपः; विशेषणम् (तम्)
आश्चर्यमनसम्one whose mind was filled with wonder
आश्चर्यमनसम्:
Karma (Object/कर्म)
TypeAdjective
Rootआश्चर्य (प्रातिपदिक) + मनस् (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, द्वितीया (2nd), एकवचन; बहुव्रीहिः = यस्य मनः आश्चर्ययुक्तं सः; विशेषणम् (तम्)
and
:
None
TypeIndeclinable
Rootच (अव्यय)
Formअव्यय; समुच्चय
एवindeed
एव:
None
TypeIndeclinable
Rootएव (अव्यय)
Formअव्यय; अवधारण (indeed/just)
नारदःNārada
नारदः:
Karta (Subject/कर्ता)
TypeNoun
Rootनारद (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा (1st/कर्ता), एकवचन
पृष्टवान्asked
पृष्टवान्:
Kriya (Action/क्रिया)
TypeVerb
Rootप्रच्छ् (धातु)
Formकृदन्त; क्तवत्-प्रत्ययान्त (perfect active participle), पुंलिङ्ग, प्रथमा (1st), एकवचन; धातु: प्रच्छ्
तदाthen
तदा:
None
TypeIndeclinable
Rootतदा (अव्यय)
Formअव्यय; कालवाचक (then/at that time)

Narrator (Purāṇic narrator; unspecified in snippet)

Tirtha: Dharmāraṇya (about to be explained)

Type: kshetra

Scene: Nārada, brows raised in wonder, turns toward the joyous figure bearing Yamarāja’s form; the moment freezes at the cusp of a profound question about why ‘Hari’ is joyful in such a guise.

N
Nārada
Y
Yamarāja
Y
Yama
H
Hari

FAQs

Holy inquiry (praśna) arising from wonder opens the door to deeper teachings on dharma and divine purpose.

The verse is transitional within the Dharmāraṇya account and does not directly glorify a named tīrtha.

No ritual is prescribed; the emphasis is on reflective inquiry leading to instruction.