Previous Verse
Next Verse

Skanda Purana — Avanti Khanda, Shloka 9

हनुमानुवाच । किं मयाकारि तत्पापं नन्दिन्देवार्थकारिणा । राक्षसाश्च हता दुष्टा विप्रयज्ञाङ्गघातिनः

hanumānuvāca | kiṃ mayākāri tatpāpaṃ nandindevārthakāriṇā | rākṣasāśca hatā duṣṭā viprayajñāṅgaghātinaḥ

Hanumān dit : «Ô Nandī, quel péché ai-je commis, moi qui agissais pour la cause des dieux ? Les Rākṣasas pervers furent abattus, eux qui détruisent les brāhmaṇas et les membres du sacrifice.»

हनुमान्Hanumān
हनुमान्:
Karta (Subject/कर्ता)
TypeNoun
Rootहनुमत् (प्रातिपदिक)
Formपुल्लिङ्गम्, प्रथमा (1st), एकवचनम्
उवाचsaid
उवाच:
Kriya (Verb/क्रिया)
TypeVerb
Rootवच् (धातु)
Formलिट्-लकारः (Perfect), परस्मैपदम्, प्रथमपुरुषः (3rd), एकवचनम्
किम्what?
किम्:
Karma (Object/कर्म)
TypeNoun
Rootकिम् (सर्वनाम-प्रातिपदिक)
Formप्रश्नवाचक-सर्वनाम, नपुंसकलिङ्गम्, प्रथमा/द्वितीया, एकवचनम्
मयाby me
मया:
Karta (Agent)
TypeNoun
Rootअस्मद् (सर्वनाम-प्रातिपदिक)
Formउत्तमपुरुष-सर्वनाम, तृतीया (3rd), एकवचनम्
अकारिwas done/committed
अकारि:
Kriya (Verb/क्रिया)
TypeVerb
Rootकृ (धातु)
Formलुङ्-लकारः (Aorist), आत्मनेपदम्, प्रथमपुरुषः (3rd), एकवचनम्; कर्मणि-प्रयोगे अर्थः (was done)
तत्that
तत्:
Visheshana (Adjectival)
TypeAdjective
Rootतद् (सर्वनाम-प्रातिपदिक)
Formसर्वनाम, नपुंसकलिङ्गम्, द्वितीया (2nd), एकवचनम्; पापस्य विशेषणम्
पापम्sin
पापम्:
Karma (Object/कर्म)
TypeNoun
Rootपाप (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्गम्, द्वितीया (2nd), एकवचनम्
नन्दिन्of Nandī
नन्दिन्:
Sambandha (Genitive relation)
TypeNoun
Rootनन्दिन् (प्रातिपदिक)
Formपुल्लिङ्गम्, षष्ठी (6th), एकवचनम् (समासे पूर्वपद)
देवof the god
देव:
Sambandha (Genitive relation)
TypeNoun
Rootदेव (प्रातिपदिक)
Formपुल्लिङ्गम्, षष्ठी (6th), एकवचनम् (समासे)
अर्थpurpose, benefit
अर्थ:
Sambandha (Genitive relation)
TypeNoun
Rootअर्थ (प्रातिपदिक)
Formपुल्लिङ्गम्, षष्ठी (6th), एकवचनम् (समासे)
कारिणाby the doer/one acting
कारिणा:
Karana (Instrument/Agent)
TypeAdjective
Rootकृ (धातु) + णिनि/इन् (कृदन्त: कारिन्)
Formकर्तरि-णिनि/इन्-प्रत्ययान्त (agent noun), पुल्लिङ्गम्, तृतीया (3rd), एकवचनम्
नन्दिन्देवार्थकारिणाby me, acting for Nandī and the god’s purpose
नन्दिन्देवार्थकारिणा:
Karta (Agent qualifier)
TypeAdjective
Rootनन्दिन् + देव + अर्थ + कारिन्
Formतत्पुरुष-समासः (षष्ठी-तत्पुरुषः: नन्दिनः देवस्य अर्थं करोति इति); पुल्लिङ्गम्, तृतीया (3rd), एकवचनम्; मया इत्यस्य विशेषणम्
राक्षसाःdemons
राक्षसाः:
Karta (Subject/कर्ता)
TypeNoun
Rootराक्षस (प्रातिपदिक)
Formपुल्लिङ्गम्, प्रथमा (1st), बहुवचनम्
and
:
Conjunction
TypeIndeclinable
Rootच (अव्यय)
Formसमुच्चयार्थक-अव्ययम्
हताःkilled
हताः:
Visheshana (Adjectival)
TypeAdjective
Rootहन् (धातु) + क्त (कृदन्त)
Formभूतकर्मणि क्त-प्रत्ययान्त (PPP), पुल्लिङ्गम्, प्रथमा (1st), बहुवचनम्; राक्षसानां विशेषणम्
दुष्टाःwicked
दुष्टाः:
Visheshana (Adjectival)
TypeAdjective
Rootदुष्ट (दुष् + क्त)
Formक्त-प्रत्ययान्त विशेषणम्, पुल्लिङ्गम्, प्रथमा (1st), बहुवचनम्; राक्षसानां विशेषणम्
विप्रof Brahmins
विप्र:
Sambandha (Genitive relation)
TypeNoun
Rootविप्र (प्रातिपदिक)
Formपुल्लिङ्गम्, षष्ठी (6th), बहुवचनम् (समासे)
यज्ञof sacrifices
यज्ञ:
Sambandha (Genitive relation)
TypeNoun
Rootयज्ञ (प्रातिपदिक)
Formपुल्लिङ्गम्, षष्ठी (6th), बहुवचनम् (समासे)
अङ्गlimbs/parts
अङ्ग:
Sambandha (Genitive relation)
TypeNoun
Rootअङ्ग (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्गम्, षष्ठी (6th), बहुवचनम् (समासे)
घातिनःslayers, destroyers
घातिनः:
Visheshana (Adjectival)
TypeAdjective
Rootहन् (धातु) + णिनि (कृदन्त: घातिन्)
Formकर्तरि-णिनि-प्रत्ययान्त (agent noun), पुल्लिङ्गम्, प्रथमा (1st), बहुवचनम्; राक्षसानां विशेषणम्
विप्रयज्ञाङ्गघातिनःdestroyers of the limbs/rites of Brahmin sacrifices
विप्रयज्ञाङ्गघातिनः:
Visheshana (Adjectival)
TypeAdjective
Rootविप्र + यज्ञ + अङ्ग + घातिन्
Formतत्पुरुष-समासः (षष्ठी-तत्पुरुषः: विप्राणां यज्ञानाम् अङ्गानां घातिनः); पुल्लिङ्गम्, प्रथमा (1st), बहुवचनम्; राक्षसानां विशेषणम्

Hanumān

Tirtha: Kailāsa (dharma-vicāra at the threshold)

Type: kshetra

Scene: Hanumān protests: ‘What sin did I commit, acting for the gods? I slew wicked rākṣasas who harmed brāhmaṇas and the limbs of sacrifice.’

H
Hanumān
N
Nandī
R
Rākṣasas
V
Vipras (brāhmaṇas)
Y
Yajña (sacrifice)

FAQs

Purāṇic ethics distinguishes righteous intent from subtle karmic residue; even dharmic acts raise questions that are resolved through prescribed purification.

Not named in this verse; the chapter’s resolution points to Revā/Narmadā tīrthas as the cleansing locus.

None here; it prepares for the later instruction of tīrtha-snāna for removing the darkness arising from such acts.