Previous Verse
Next Verse

Skanda Purana — Avanti Khanda, Shloka 22

दूषयेत कुलं क्वापि कथं रक्ष्या हि बालिका । नोपायो विद्यते क्वापि भानुमत्याश्च रक्षणे । परस्परं विवदतोः श्रुत्वा तत्कन्यकाब्रवीत्

dūṣayeta kulaṃ kvāpi kathaṃ rakṣyā hi bālikā | nopāyo vidyate kvāpi bhānumatyāśca rakṣaṇe | parasparaṃ vivadatoḥ śrutvā tatkanyakābravīt

«Quelque part, elle pourrait jeter l’opprobre sur la lignée ; comment donc protéger la jeune fille ? Nulle part on ne trouve de moyen d’assurer la garde de Bhānumatī.» Entendant les deux se quereller, la jeune fille prit alors la parole.

dūṣayet(he/one) should defile
dūṣayet:
Kriya (Predicate/क्रिया)
TypeVerb
Rootdūṣ (धातु)
Formविधिलिङ् (Optative), परस्मैपदम्, प्रथमपुरुषः (3rd person), एकवचनम् (singular)
kulamfamily/lineage
kulam:
Karma (Object/कर्म)
TypeNoun
Rootkula (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्गम् (neuter), द्वितीया विभक्तिः (Accusative), एकवचनम् (singular)
kvāpisomewhere/at any place
kvāpi:
Adhikarana (Location/अधिकरण)
TypeIndeclinable
Rootkva (अव्यय-प्रातिपदिक) + api (अव्यय)
Formअव्ययम्; स्थानवाचक-अव्ययम् (locative adverb)
kathamhow?
katham:
Kriya-viseshana (Adverbial/क्रियाविशेषण)
TypeIndeclinable
Rootkatham (अव्यय)
Formअव्ययम्; प्रश्नार्थक-अव्ययम् (interrogative adverb)
rakṣyāto be protected
rakṣyā:
Karya (Obligation/कार्य)
TypeVerb
Rootrakṣ (धातु)
Formकृत्य-प्रत्ययान्त (यत्/तव्यत्-समूह), स्त्रीलिङ्गम्, प्रथमा विभक्तिः, एकवचनम्; ‘रक्ष्या’ = रक्षितव्या/रक्षणीया (to be protected)
hiindeed/for
hi:
Sambandha (Discourse particle/निपात)
TypeIndeclinable
Roothi (अव्यय)
Formअव्ययम्; निपातः (particle, emphasis/indeed)
bālikāthe girl
bālikā:
Karta (Subject/कर्ता)
TypeNoun
Rootbālikā (प्रातिपदिक)
Formस्त्रीलिङ्गम् (feminine), प्रथमा विभक्तिः (Nominative), एकवचनम् (singular)
nanot
na:
Pratishedha (Negation/निषेध)
TypeIndeclinable
Rootna (अव्यय)
Formअव्ययम्; निषेध-निपातः (negation particle)
upāyaḥmeans/way
upāyaḥ:
Karta (Subject/कर्ता)
TypeNoun
Rootupāya (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्गम् (masculine), प्रथमा विभक्तिः (Nominative), एकवचनम् (singular)
vidyateexists/is found
vidyate:
Kriya (Predicate/क्रिया)
TypeVerb
Rootvid (धातु)
Formलट् (Present), आत्मनेपदम्, प्रथमपुरुषः (3rd person), एकवचनम् (singular)
kvāpianywhere
kvāpi:
Adhikarana (Location/अधिकरण)
TypeIndeclinable
Rootkva (अव्यय-प्रातिपदिक) + api (अव्यय)
Formअव्ययम्; स्थानवाचक-अव्ययम् (locative adverb)
bhānumatyāḥof Bhānumatī
bhānumatyāḥ:
Sambandha (Possessor/सम्बन्ध)
TypeNoun
Rootbhānumatī (प्रातिपदिक)
Formस्त्रीलिङ्गम्, षष्ठी विभक्तिः (Genitive), एकवचनम्
caand
ca:
Samuccaya (Connector/समुच्चय)
TypeIndeclinable
Rootca (अव्यय)
Formअव्ययम्; समुच्चय-अव्ययम् (conjunction)
rakṣaṇein (her) protection
rakṣaṇe:
Adhikarana (Domain/अधिकरण)
TypeNoun
Rootrakṣaṇa (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्गम्, सप्तमी विभक्तिः (Locative), एकवचनम्
parasparammutually/with each other
parasparam:
Kriya-viseshana (Adverbial/क्रियाविशेषण)
TypeIndeclinable
Rootparaspara (प्रातिपदिक)
Formअव्ययीभाववत् प्रयोगः; परस्परम् (mutually) क्रियाविशेषणम्
vivadatoḥof the two who were disputing
vivadatoḥ:
Sambandha (Genitive relation/सम्बन्ध)
TypeVerb
Rootvi-√vad (धातु)
Formवर्तमानकृदन्त (शतृ-प्रत्ययः), ‘vivadat’ (arguing) ; षष्ठी/सप्तमी द्विवचनरूपम् (Gen./Loc. dual) — ‘of/while the two were arguing’
śrutvāhaving heard
śrutvā:
Purvakala (Prior action/पूर्वकाल)
TypeVerb
Rootśru (धातु)
Formक्त्वा-प्रत्ययान्त अव्ययकृदन्तम् (gerund), ‘having heard’
tatthat
tat:
Visheshana (Qualifier/विशेषण)
TypeAdjective
Roottad (सर्वनाम-प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्गम्, द्वितीया विभक्तिः, एकवचनम्; विशेषणम् (qualifier)
kanyakāthe maiden
kanyakā:
Karta (Subject/कर्ता)
TypeNoun
Rootkanyakā (प्रातिपदिक)
Formस्त्रीलिङ्गम्, प्रथमा विभक्तिः, एकवचनम्
abravītsaid/spoke
abravīt:
Kriya (Predicate/क्रिया)
TypeVerb
Rootbrū (धातु)
Formलुङ् (Aorist), परस्मैपदम्, प्रथमपुरुषः, एकवचनम्

Narrator (reporting the king and queen’s exchange; then introducing Bhānumatī’s speech)

Scene: A palace chamber: two elders/guardians argue anxiously about safeguarding Bhānumatī; the maiden stands nearby, composed, about to speak, shifting the scene from agitation to resolve.

B
Bhānumatī
K
King
Q
Queen

FAQs

Social responsibility (kuladharma) demands proactive protection and guidance, not merely fear of disgrace.

No specific tīrtha is named; the verse is narrative within the Revā Khaṇḍa’s sacred setting.

None explicitly; the verse transitions toward Bhānumatī’s chosen religious discipline in subsequent lines.