Previous Verse
Next Verse

Skanda Purana — Avanti Khanda, Shloka 4

आदित्यत्वं कथं प्राप्तः कथं भास्कर उच्यते । सर्वमेतत्समासेन कथयस्व ममानघ

ādityatvaṃ kathaṃ prāptaḥ kathaṃ bhāskara ucyate | sarvametatsamāsena kathayasva mamānagha

Comment a-t-il obtenu l’état d’Āditya, et pourquoi l’appelle-t-on Bhāskara ? Dis-moi tout cela brièvement, ô toi sans faute.

आदित्यत्वम्the state of being Āditya (Sunhood)
आदित्यत्वम्:
Karma (Object/कर्म)
TypeNoun
Rootआदित्य (प्रातिपदिक) + त्व (तद्धित-प्रत्यय)
Formनपुंसकलिङ्ग, द्वितीया-विभक्ति, एकवचन; भाववाचक-तद्धित (त्व)
कथम्how
कथम्:
Kriya-vishesana (Adverbial/क्रियाविशेषण)
TypeIndeclinable
Rootकथम् (अव्यय)
Formप्रश्नार्थक-अव्यय (interrogative adverb)
प्राप्तःattained
प्राप्तः:
Kriya (Predicative/क्रियाविशेष)
TypeAdjective
Rootप्र + आप् (धातु) → प्राप्त (कृदन्त)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा-विभक्ति, एकवचन; भूतकृदन्त (क्त)
कथम्how
कथम्:
Kriya-vishesana (Adverbial/क्रियाविशेषण)
TypeIndeclinable
Rootकथम् (अव्यय)
Formप्रश्नार्थक-अव्यय (interrogative adverb)
भास्करO Bhāskara (Sun)
भास्कर:
Sambodhana (Address/सम्बोधन)
TypeNoun
Rootभास्कर (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा-विभक्ति, एकवचन (सम्बोधनार्थे प्रथमा-रूप)
उच्यतेis called
उच्यते:
Kriya (Action/क्रिया)
TypeVerb
Rootवच् (धातु)
Formलट्-लकार (Present), प्रथम-पुरुष, एकवचन; आत्मनेपद; कर्मणि-प्रयोग (passive)
सर्वम्all
सर्वम्:
Karma (Object/कर्म)
TypeNoun
Rootसर्व (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग, द्वितीया-विभक्ति, एकवचन
एतत्this
एतत्:
Karma (Object/कर्म)
TypeNoun
Rootएतद् (सर्वनाम-प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग, द्वितीया-विभक्ति, एकवचन
समासेनbriefly, in summary
समासेन:
Karana (Instrument/करण)
TypeNoun
Rootसमास (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, तृतीया-विभक्ति, एकवचन
कथयस्वtell
कथयस्व:
Kriya (Action/क्रिया)
TypeVerb
Rootकथय् (धातु; णिच् from कथ्)
Formलोट्-लकार (Imperative), मध्यम-पुरुष (2nd person), एकवचन; परस्मैपद
ममto me / of me
मम:
Sampradana (Recipient/सम्प्रदान)
TypeNoun
Rootअस्मद् (सर्वनाम-प्रातिपदिक)
Formषष्ठी-विभक्ति, एकवचन (Genitive)
अनघO sinless one
अनघ:
Sambodhana (Address/सम्बोधन)
TypeNoun
Rootअनघ (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, सम्बोधन-विभक्ति (8th/Vocative), एकवचन

Yudhiṣṭhira

Tirtha: Revā-khaṇḍa (contextual)

Type: kshetra

Listener: Mārkaṇḍeya

Scene: The king asks for a concise account of how Sūrya became an Āditya and why he is called Bhāskara—an intimate didactic moment emphasizing clarity and lineage.

B
Bhāskara
Ā
Āditya (Sūrya)

FAQs

Sacred epithets are treated as gateways to understanding divine function and dharma through origin narratives.

Not directly; it sets up the explanation connected to Ravi-tīrtha in the surrounding chapter.

None.