Previous Verse
Next Verse

Skanda Purana — Prabhasa Khanda, Shloka 3

विदुराट्टालकं नाम गणगंधर्वसेवितम् । द्वादशस्थानकं स्थानं नाल्पपुण्येन लभ्यते

vidurāṭṭālakaṃ nāma gaṇagaṃdharvasevitam | dvādaśasthānakaṃ sthānaṃ nālpapuṇyena labhyate

Jener Ort heißt Vidurāṭṭālaka, umgeben von Śivas Gaṇas und von Gandharvas verehrt. Er ist eine „zwölffache heilige Stätte“, die man nicht ohne großes Verdienst erlangt.

विदुराट्टालकम्Vidura’s Āṭṭālaka (place)
विदुराट्टालकम्:
Karma (Object/apposition/कर्म)
TypeNoun
Rootविदुर (प्रातिपदिक) + आट्टालक (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग, द्वितीया (Accusative/कर्म), एकवचन; षष्ठी-तत्पुरुष (विदुरस्य आट्टालकः)
नामnamed
नाम:
Sambandha (Appositive marker/सम्बन्ध)
TypeIndeclinable
Rootनाम (अव्यय)
Formअव्यय (नाम-शब्दः; naming particle)
गणगन्धर्वसेवितम्attended by Gaṇas and Gandharvas
गणगन्धर्वसेवितम्:
Visheshana (Qualifier/विशेषण)
TypeAdjective
Rootगण (प्रातिपदिक) + गन्धर्व (प्रातिपदिक) + सेवित (सेव् धातु, क्त)
Formनपुंसकलिङ्ग, द्वितीया (Accusative), एकवचन; क्त-प्रत्ययान्त भूतकर्मणि (past passive participle) 'served/attended'; द्वन्द्व (गणाः च गन्धर्वाः) + तत्पुरुष (तैः सेवितम्)
द्वादशस्थानकम्having twelve stations/places
द्वादशस्थानकम्:
Visheshana (Qualifier/विशेषण)
TypeAdjective
Rootद्वादश (संख्या-प्रातिपदिक) + स्थानक (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग, द्वितीया (Accusative), एकवचन; द्विगु-समास (द्वादश स्थानानि यस्य)
स्थानम्place
स्थानम्:
Karma (Object/apposition/कर्म)
TypeNoun
Rootस्थान (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग, द्वितीया (Accusative/कर्म), एकवचन
not
:
Sambandha (Negation/सम्बन्ध)
TypeIndeclinable
Rootन (अव्यय)
Formअव्यय (निषेध/negation particle)
अल्पपुण्येनwith little merit
अल्पपुण्येन:
Karana (Means/करण)
TypeNoun
Rootअल्प (प्रातिपदिक) + पुण्य (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग, तृतीया (Instrumental/करण), एकवचन; कर्मधारय (अल्पं पुण्यम्)
लभ्यतेis obtained
लभ्यते:
Kriya (Action/क्रिया)
TypeVerb
Rootलभ् (धातु)
Formलट् (Present/वर्तमान), आत्मनेपद, प्रथमपुरुष, एकवचन; कर्मणि-प्रयोग (passive sense)

Īśvara (Śiva)

V
Vidurāṭṭālaka
G
Gaṇas
G
Gandharvas
V
Vidurāśrama (context)

FAQs

Access to spiritually charged landscapes is itself framed as the fruit of accumulated puṇya; sacred geography is earned as well as visited.

Vidurāṭṭālaka, associated with Vidurāśrama in Prabhāsa Kṣetra.

No explicit rite; it emphasizes the rarity of reaching the site and its multi-station (dvādaśa) sanctity.