Previous Verse
Next Verse

Skanda Purana — Prabhasa Khanda, Shloka 117

अथाहं परमात्मानमेनमाद्यंतवर्जितम् । ध्यानयोगैः समाधौ च भावयामि निरंतरम्

athāhaṃ paramātmānamenamādyaṃtavarjitam | dhyānayogaiḥ samādhau ca bhāvayāmi niraṃtaram

Darum betrachte ich unablässig diesen Paramātman, ohne Anfang und ohne Ende, durch die Übungen der Meditation und verweile ohne Unterbrechung im Samādhi.

अथthen
अथ:
Sambandha (सम्बन्ध)
TypeIndeclinable
Rootअथ (अव्यय)
Formअव्यय (indeclinable), अनुक्रम/आरम्भसूचक (then/now)
अहम्I
अहम्:
Karta (कर्ता)
TypeNoun
Rootअस्मद् (सर्वनाम-प्रातिपदिक)
Formत्रिलिङ्ग, प्रथमा-विभक्ति, एकवचन; सर्वनाम
परमात्मानम्the Supreme Self
परमात्मानम्:
Karma (कर्म)
TypeNoun
Rootपरम (प्रातिपदिक) + आत्मन् (प्रातिपदिक)
Formकर्मधारय (परमः आत्मा); पुंलिङ्ग, द्वितीया-विभक्ति (2nd/Accusative), एकवचन
एनम्this (one)
एनम्:
Karma (कर्म)
TypeNoun
Rootएतद् (सर्वनाम-प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, द्वितीया-विभक्ति, एकवचन; सर्वनाम
आद्यन्त-वर्जितम्devoid of beginning and end
आद्यन्त-वर्जितम्:
Karma (कर्म)
TypeAdjective
Rootआदि (प्रातिपदिक) + अन्त (प्रातिपदिक) + वर्जित (कृदन्त-प्रातिपदिक; √वृज्/√वर्ज्)
Formद्वन्द्व (आदि+अन्त) तत्पश्चात् उपपद-तत्पुरुष/बहुव्रीहिसदृश प्रयोग: आद्यन्तयोः वर्जितः; पुंलिङ्ग, द्वितीया, एकवचन; विशेषण (of परमात्मानम्/एनम्)
ध्यान-योगैःby meditative disciplines
ध्यान-योगैः:
Karana (करण)
TypeNoun
Rootध्यान (प्रातिपदिक) + योग (प्रातिपदिक)
Formतत्पुरुष (ध्यानस्य योगाः / ध्यानयोगाः); पुंलिङ्ग, तृतीया-विभक्ति (3rd/Instrumental), बहुवचन
समाधौin samādhi
समाधौ:
Adhikarana (अधिकरण)
TypeNoun
Rootसमाधि (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, सप्तमी-विभक्ति (7th/Locative), एकवचन
and
:
Sambandha (सम्बन्ध/connector)
TypeIndeclinable
Rootच (अव्यय)
Formसमुच्चयबोधक अव्यय (conjunction)
भावयामिI contemplate/meditate upon
भावयामि:
Kriya (क्रिया)
TypeVerb
Root√भू (धातु)
Formलट्-लकार (Present), परस्मैपद, उत्तमपुरुष (1st person), एकवचन; णिच्-प्रयोग (causative sense: contemplate/bring to mind)
निरन्तरम्continuously
निरन्तरम्:
Kriya-viseshana (क्रियाविशेषण)
TypeIndeclinable
Rootनिरन्तर (प्रातिपदिक)
Formक्रियाविशेषणरूपेण अव्ययीभाव/अव्यय (adverb)

Śiva (deduced from Pāśupata-yoga context within Prabhāsakṣetra Māhātmya)

Tirtha: Prabhāsa-kṣetra

Type: kshetra

Listener: Pārvatī or the principal interlocutor in the Prabhāsa-māhātmya frame

Scene: A yogic Śiva-like figure seated in padmāsana near the Somnātha shrine, eyes half-closed, inner light visualized as an endless column of radiance (anādi-ananta), with the sea breeze and temple lamps steadying the mood.

P
Paramātman
S
Samādhi
D
Dhyāna-yoga

FAQs

Steady liberation-oriented practice is continuous remembrance of the Supreme through meditation and samādhi.

Prabhāsakṣetra (Prabhāsa), presented as a field where contemplation and Śaiva realization are especially meaningful.

A discipline (yoga) of dhyāna culminating in samādhi—an inner practice rather than an external rite.