Previous Verse
Next Verse

Skanda Purana — Prabhasa Khanda, Shloka 30

देशस्त्रैशं कवोनाम वर्जितः श्राद्धकर्मणि । कारस्काराः कलिंगाश्च सिंधोरुत्तरमेव च । प्रणष्टाश्रमधर्माश्च वर्ज्या देशाः प्रयत्नतः

deśastraiśaṃ kavonāma varjitaḥ śrāddhakarmaṇi | kāraskārāḥ kaliṃgāśca siṃdhoruttarameva ca | praṇaṣṭāśramadharmāśca varjyā deśāḥ prayatnataḥ

Das Land namens Traiśaṃkava ist beim Śrāddha zu meiden. Ebenso die Kāraskāras, die Kaliṅgas und das nördliche Gebiet jenseits des Sindhu; und überhaupt sind Länder, in denen die Ordnungen der Āśramas zugrunde gegangen sind, mit Sorgfalt zu meiden.

deśaḥa region/country
deśaḥ:
Karta (Subject/कर्ता)
TypeNoun
Rootdeśa (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा (1st/Nominative), एकवचन
traiśam(named) Traiśa
traiśam:
Visheshana (Qualifier/विशेषण)
TypeAdjective
Roottraiśa (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग, द्वितीया (2nd/Accusative), एकवचन; विशेषण (deśaḥ इत्यस्य नामरूपेण)
kavauin/among the Kavi (people/region)
kavau:
Adhikarana (Location/अधिकरण)
TypeNoun
Rootkavi (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, सप्तमी (7th/Locative), एकवचन
nāmaby name
nāma:
Sambandha/Specifier (सम्बन्ध/विशेषक)
TypeIndeclinable
Rootnāma (अव्यय)
Formअव्यय; नामनिर्देशक (particle: ‘by name’)
varjitaḥto be avoided/forbidden
varjitaḥ:
Vidhyartha-Predicate (विधेय)
TypeAdjective
Root√vṛj/varj (धातु) + kta (कृत् प्रत्यय)
Formभूतकर्मणि कृदन्त (क्त); पुंलिङ्ग, प्रथमा, एकवचन; ‘त्याज्यः/वर्जनीयः’
śrāddha-karmaṇiin the rite of śrāddha
śrāddha-karmaṇi:
Adhikarana (Context/अधिकरण)
TypeNoun
Rootśrāddha (प्रातिपदिक) + karman (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग, सप्तमी (7th/Locative), एकवचन; षष्ठी-तत्पुरुषः (श्राद्धस्य कर्म)
kāraskārāḥthe Kāraskāras (people)
kāraskārāḥ:
Karta (Subject/कर्ता)
TypeNoun
Rootkāraskāra (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा, बहुवचन
kaliṃgāḥthe Kaliṅgas
kaliṃgāḥ:
Karta (Subject/कर्ता)
TypeNoun
Rootkaliṃga (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा, बहुवचन
caand
ca:
Samuccaya (Coordination/समुच्चय)
TypeIndeclinable
Rootca (अव्यय)
Formअव्यय; समुच्चय (conjunction)
siṃdhoḥof the Sindhu (river/region)
siṃdhoḥ:
Sambandha (Genitive/सम्बन्ध)
TypeNoun
Rootsiṃdhu (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, षष्ठी (6th/Genitive), एकवचन
uttaramnorthern (part)
uttaram:
Visheshana (Qualifier/विशेषण)
TypeAdjective
Rootuttara (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग, द्वितीया, एकवचन; दिशावाचक-विशेषण
evaindeed/only
eva:
Avadharana (Emphasis/अवधारण)
TypeIndeclinable
Rooteva (अव्यय)
Formअव्यय; अवधारण (emphatic particle)
caand
ca:
Samuccaya (Coordination/समुच्चय)
TypeIndeclinable
Rootca (अव्यय)
Formअव्यय; समुच्चय (conjunction)
praṇaṣṭa-āśrama-dharmāḥwhose āśrama-duties are lost
praṇaṣṭa-āśrama-dharmāḥ:
Visheshana (Qualifier/विशेषण)
TypeAdjective
Rootpraṇaṣṭa (कृदन्त, √naś + pra + kta) + āśrama (प्रातिपदिक) + dharma (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा, बहुवचन; बहुपद-तत्पुरुषः: (आश्रमधर्माः) येषां प्रणष्टाः
caand
ca:
Samuccaya (Coordination/समुच्चय)
TypeIndeclinable
Rootca (अव्यय)
Formअव्यय; समुच्चय
varjyāḥto be avoided
varjyāḥ:
Vidhyartha-Predicate (विधेय)
TypeAdjective
Root√vṛj/varj (धातु) + ya (णीयत्/यत् भाव)
Formविध्यर्थक कृदन्त (वर्ज्य = to be avoided); पुंलिङ्ग, प्रथमा, बहुवचन
deśāḥregions/countries
deśāḥ:
Karta (Subject/कर्ता)
TypeNoun
Rootdeśa (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा, बहुवचन
prayatnataḥcarefully/with effort
prayatnataḥ:
Kriya-visheshana (Adverbial/क्रियाविशेषण)
TypeIndeclinable
Rootprayatna (प्रातिपदिक) + tas (तसिल्)
Formअव्यय; तसिलन्त-क्रियाविशेषण (adverb: ‘with effort’)

Sūta (Lomaharṣaṇa) (deduced)

Tirtha: Prabhāsa-kṣetra (as the implied recommended alternative)

Type: kshetra

Scene: A pilgrim caravan consults a sage; behind them are signposts naming regions (Traiśaṃkava, Kaliṅga, Sindhu-uttara). The sage gestures toward a bright path leading to a dhārmika tīrtha, while the avoided regions appear dim with broken hermitages symbolizing ‘pranaṣṭāśrama-dharma’.

T
Traiśaṃkava
K
Kāraskāra
K
Kaliṅga
S
Sindhu (Indus)

FAQs

Ritual efficacy is linked to dhārmic order; where āśrama-dharma collapses, rites like Śrāddha are discouraged.

The verse belongs to Prabhāsa Kṣetra Māhātmya, framing Prabhāsa as a dhārmically suitable sphere in contrast to prohibited regions.

Avoid Śrāddha in Traiśaṃkava and other specified regions, and generally where āśrama-dharma is lost.