Previous Verse
Next Verse

Skanda Purana — Prabhasa Khanda, Shloka 15

पुरा महेश्वरो देवश्चचार वसुधामिमाम् । दिव्यरूपधरः कान्तो दिग्वासाः स यदृच्छया

purā maheśvaro devaścacāra vasudhāmimām | divyarūpadharaḥ kānto digvāsāḥ sa yadṛcchayā

In früherer Zeit wanderte der Gott Maheśvara über diese Erde—strahlend, in göttlicher Gestalt, digvāsā (nackt, die Himmelsrichtungen als Gewand), nach eigenem freien Willen umher.

पुराformerly
पुरा:
Kala (Time/काल)
TypeIndeclinable
Rootपुरा (अव्यय)
Formकालवाचक-अव्यय (adverb of time)
महेश्वरःMahēśvara (Śiva)
महेश्वरः:
Karta (Subject/कर्ता)
TypeNoun
Rootमहेश्वर (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा, एकवचन
देवःthe god
देवः:
Karta (Subject/कर्ता)
TypeNoun
Rootदेव (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा, एकवचन; अप्पोजिशन (महेश्वरस्य)
चचारwandered
चचार:
Kriya (Action/क्रिया)
TypeVerb
Rootचर् (धातु)
Formलिट् (Perfect), प्रथमपुरुष, एकवचन
वसुधाम्the earth
वसुधाम्:
Karma (Object/कर्म)
TypeNoun
Rootवसुधा (प्रातिपदिक)
Formस्त्रीलिङ्ग, द्वितीया, एकवचन
इमाम्this
इमाम्:
Visheshana (Qualifier/विशेषण)
TypeAdjective
Rootइदम् (सर्वनाम-प्रातिपदिक)
Formस्त्रीलिङ्ग, द्वितीया, एकवचन; विशेषणम् (qualifying ‘वसुधाम्’)
दिव्यरूपधरःbearing a divine form
दिव्यरूपधरः:
Visheshana (Qualifier/विशेषण)
TypeAdjective
Rootदिव्य (प्रातिपदिक) + रूप (प्रातिपदिक) + धर (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा, एकवचन; षष्ठी-तत्पुरुषः (दिव्यस्य रूपस्य धरः = bearer of a divine form); विशेषणम् (qualifying ‘महेश्वरः’)
कान्तःbeautiful/charming
कान्तः:
Visheshana (Qualifier/विशेषण)
TypeAdjective
Rootकान्त (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा, एकवचन; विशेषणम्
दिग्वासाःclad in the quarters (naked)
दिग्वासाः:
Visheshana (Qualifier/विशेषण)
TypeAdjective
Rootदिक् (प्रातिपदिक) + वासस् (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा, एकवचन; बहुव्रीहिः (दिशः वासो यस्य = whose garment is the directions; i.e., naked); विशेषणम्
सःhe
सः:
Karta (Subject/कर्ता)
TypeNoun
Rootतद् (सर्वनाम-प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा, एकवचन
यदृच्छयाby chance
यदृच्छया:
Hetu/Instrument (Cause/Instrument/हेतु-करण)
TypeNoun
Rootयदृच्छा (प्रातिपदिक)
Formस्त्रीलिङ्ग, तृतीया, एकवचन; अव्ययीभावार्थे प्रयोगः (by chance)

Īśvara (Śiva) (continuing narration)

Tirtha: Dāruka-vana (within Prabhāsa narrative ambit)

Type: kshetra

Listener: Devī

Scene: Śiva, radiant and beautiful, wanders the earth in divine form, unclothed (clad in the directions), moving freely by his own will.

M
Maheśvara (Śiva)
V
Vasudhā (Earth)

FAQs

The Lord’s conduct transcends ordinary social norms; divine līlā often tests attachment, judgment, and spiritual maturity.

The episode is framed within Prabhāsakṣetra Māhātmya, tying Śiva’s līlā to the sanctity of Prabhāsa.

No explicit ritual is stated; the verse sets narrative context for the māhātmya.