Next Verse

Skanda Purana — Prabhasa Khanda, Shloka 1

ईश्वर उवाच । ततो गच्छेन्महादेवि तृतीयं पुष्करं महत् । तस्यैव पूर्वदिग्भागे किञ्चिदीशानगोचरे । कनीयः संस्मृतं कुंडं पुष्करंनाम नामतः

īśvara uvāca | tato gacchenmahādevi tṛtīyaṃ puṣkaraṃ mahat | tasyaiva pūrvadigbhāge kiñcidīśānagocare | kanīyaḥ saṃsmṛtaṃ kuṃḍaṃ puṣkaraṃnāma nāmataḥ

Īśvara sprach: „Dann, o große Göttin, soll man zum großen dritten Puṣkara gehen. In seinem östlichen Bereich, etwas nach Nordosten hin, befindet sich ein kleinerer Teich, der unter dem Namen ‚Puṣkara‘ in Erinnerung steht.“

īśvaraḥLord (Īśvara)
īśvaraḥ:
Karta (Subject/कर्ता)
TypeNoun
Rootīśvara (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा (1st/Nominative), एकवचन
uvācasaid
uvāca:
Kriya (Action/क्रिया)
TypeVerb
Rootvac (धातु)
Formलिट् (Perfect), प्रथमपुरुष, एकवचन; परस्मैपद
tataḥthen, thereafter
tataḥ:
Adhikaraṇa (Context/अधिकरण)
TypeIndeclinable
Roottatas (अव्यय-प्रातिपदिक)
Formअव्यय; अव्यय-प्रकारः—काल/अनन्तरार्थक (then/thereafter)
gacchetshould go
gacchet:
Kriya (Action/क्रिया)
TypeVerb
Rootgam (धातु)
Formविधिलिङ् (Optative), प्रथमपुरुष, एकवचन; परस्मैपद
mahādeviO great goddess
mahādevi:
Sambodhana (Address/सम्बोधन)
TypeNoun
Rootmahādevī (प्रातिपदिक)
Formस्त्रीलिङ्ग, सम्बोधन (8th/Vocative), एकवचन; समासः—महā + देवī (कर्मधारय)
tṛtīyamthird
tṛtīyam:
Karma (Object/कर्म)
TypeAdjective
Roottṛtīya (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग, द्वितीया (2nd/Accusative), एकवचन; विशेषणम् (puṣkaram इति)
puṣkaramPuṣkara (a sacred lake/place)
puṣkaram:
Karma (Object/कर्म)
TypeNoun
Rootpuṣkara (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग, द्वितीया (2nd/Accusative), एकवचन
mahatgreat
mahat:
Karma (Object/कर्म)
TypeAdjective
Rootmahat (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग, द्वितीया (2nd/Accusative), एकवचन; विशेषणम् (puṣkaram इति)
tasyaof that (place)
tasya:
Sambandha (Genitive/सम्बन्ध)
TypeNoun
Roottad (सर्वनाम-प्रातिपदिक)
Formषष्ठी (6th/Genitive), एकवचन; सर्वनाम
evaindeed, just
eva:
Nipata (Particle/निपात)
TypeIndeclinable
Rooteva (अव्यय)
Formअव्यय; निश्चय/अवधारणार्थक (indeed/just)
pūrva-dik-bhāgein the eastern quarter/part
pūrva-dik-bhāge:
Adhikaraṇa (Location/अधिकरण)
TypeNoun
Rootpūrva (प्रातिपदिक) + diś (प्रातिपदिक) + bhāga (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, सप्तमी (7th/Locative), एकवचन; समासः—पूर्वा दिक् यस्य सः (पूर्वदिक्) + भागः (तत्पुरुष)
kiñcitsomewhat, a little
kiñcit:
Viśeṣaṇa (Qualifier/विशेषण)
TypeIndeclinable
Rootkiñcit (अव्यय/सर्वनाम-नपुंसक)
Formअव्यय; परिमाणार्थक (a little/somewhat)
īśāna-gocarein the region of Īśāna (northeast/Śiva’s quarter)
īśāna-gocare:
Adhikaraṇa (Location/अधिकरण)
TypeNoun
Rootīśāna (प्रातिपदिक) + gocara (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, सप्तमी (7th/Locative), एकवचन; समासः—ईशानस्य गोचरः (षष्ठी-तत्पुरुष)
kanīyaḥsmaller
kanīyaḥ:
Viśeṣaṇa (Qualifier/विशेषण)
TypeAdjective
Rootkanīyas (प्रातिपदिक; तुलनात्मक)
Formनपुंसकलिङ्ग, प्रथमा (1st/Nominative), एकवचन; विशेषणम् (kuṇḍam इति)
saṃsmṛtamremembered/known (as)
saṃsmṛtam:
Viśeṣaṇa (Qualifier/विशेषण)
TypeAdjective
Rootsaṃ-smṛ (धातु)
Formक्त (Past Passive Participle), नपुंसकलिङ्ग, प्रथमा (1st/Nominative), एकवचन; विशेषणम् (kuṇḍam इति)
kuṇḍampond, sacred tank
kuṇḍam:
Karta (Subject/कर्ता)
TypeNoun
Rootkuṇḍa (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग, प्रथमा (1st/Nominative), एकवचन
puṣkaram-nāmanamed ‘Puṣkara’
puṣkaram-nāma:
Viśeṣaṇa (Qualifier/विशेषण)
TypeAdjective
Rootpuṣkara (प्रातिपदिक) + nāman (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग, प्रथमा (1st/Nominative), एकवचन; समासः—पुष्करं नाम यस्य तत् (नाम-तत्पुरुष)
nāmataḥby name, in name
nāmataḥ:
Nipata (Particle/निपात)
TypeIndeclinable
Rootnāmatas (अव्यय)
Formअव्यय; तसिल्-प्रत्ययान्त (in name/by name)

Īśvara (Śiva)

Tirtha: Tṛtīya Mahat Puṣkara; (smaller) Puṣkara-kuṇḍa

Type: kund

Listener: Mahādevī (Pārvatī)

Scene: Śiva, as guide, points out a sacred landscape map-like: the ‘third great Puṣkara’ and, to its east-northeast, a smaller Puṣkara-named pond; pilgrims walk with staffs, with trees and water bodies arranged like a mandala.

Ī
Īśvara (Śiva)
M
Mahādevī
P
Puṣkara-kuṇḍa

FAQs

Pilgrimage is taught as a guided sacred geography—knowing and approaching specific tīrthas is itself part of dharma and merit.

Puṣkara-kuṇḍa (a sacred pond) within Prabhāsa-kṣetra.

The instruction is primarily directional—‘one should go’ to the tīrtha—setting up later rites like snāna and dāna.