Previous Verse
Next Verse

Skanda Purana — Prabhasa Khanda, Shloka 11

मुनीना वचनं श्रुत्वा सूतः पौराणिकोत्तमः । प्रणम्य शिरसा प्राह व्यासं सत्यवतीसुतम्

munīnā vacanaṃ śrutvā sūtaḥ paurāṇikottamaḥ | praṇamya śirasā prāha vyāsaṃ satyavatīsutam

Als er die Worte der Weisen vernahm, verneigte sich Sūta — der Vornehmste unter den Erzählern purānischer Überlieferung — mit gesenktem Haupt und wandte sich an Vyāsa, den Sohn Satyavatīs.

मुनीनाम्of the sages
मुनीनाम्:
Sambandha (Genitive relation/सम्बन्ध)
TypeNoun
Rootमुनि (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्गः, षष्ठी-विभक्तिः (Genitive), बहुवचनम् (Plural)
वचनम्the words
वचनम्:
Karma (Object/कर्म)
TypeNoun
Rootवचन (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्गः, द्वितीया-विभक्तिः (Accusative), एकवचनम्
श्रुत्वाhaving heard
श्रुत्वा:
Purvakala (Prior action/पूर्वकाल)
TypeVerb
Rootश्रु (धातु) → श्रुत्वा (क्त्वा-प्रत्यय, अव्ययीभाव-कृदन्त)
Formक्त्वान्त अव्यय (gerund/absolutive), पूर्वकालिकक्रिया (having heard)
सूतःSūta
सूतः:
Karta (Subject/कर्ता)
TypeNoun
Rootसूत (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्गः, प्रथमा-विभक्तिः (Nominative), एकवचनम्
पौराणिकोत्तमःthe best of Purāṇa-narrators
पौराणिकोत्तमः:
Karta (Apposition/कर्ता-सम्बन्ध)
TypeNoun
Rootपौराणिक + उत्तम (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्गः, प्रथमा-विभक्तिः, एकवचनम्; ‘पौराणिकेषु उत्तमः’ (best among Purāṇa-narrators)
प्रणम्यhaving bowed
प्रणम्य:
Purvakala (Prior action/पूर्वकाल)
TypeVerb
Rootप्र + नम् (धातु) → प्रणम्य (ल्यप्/क्त्वा-समकक्ष, अव्यय-कृदन्त)
Formल्यप्-प्रत्ययान्त अव्यय (gerund), पूर्वकालिकक्रिया (having bowed)
शिरसाwith (his) head
शिरसा:
Karana (Instrument/करण)
TypeNoun
Rootशिरस् (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्गः, तृतीया-विभक्तिः (Instrumental), एकवचनम्
प्राहsaid
प्राह:
Kriya (Action/क्रिया)
TypeVerb
Rootप्र + अह्/ब्रू (धातु; परस्मैपद-आह)
Formलिट्-लकारः (Perfect), प्रथमपुरुषः (3rd person), एकवचनम्; परस्मैपदम्
व्यासम्Vyāsa
व्यासम्:
Karma (Object/कर्म)
TypeNoun
Rootव्यास (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्गः, द्वितीया-विभक्तिः (Accusative), एकवचनम्
सत्यवतीसुतम्the son of Satyavatī
सत्यवतीसुतम्:
Karma (Appositive object/कर्म-सम्बन्ध)
TypeNoun
Rootसत्यवती + सुत (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्गः, द्वितीया-विभक्तिः, एकवचनम्; ‘सत्यवत्याः सुतः’ (son of Satyavatī)

Narrator (contextual framing before Sūta’s speech)

Tirtha: Naimiṣāraṇya (frame) / Prabhāsa (topic)

Type: kshetra

Listener: Vyāsa (Satyavatī-suta) and the sages as audience

Scene: Sūta Romaharṣaṇa, palms joined, bowing with head lowered, then speaking toward Vyāsa seated as venerable compiler-sage; sages witness the exchange.

S
Sūta
V
Vyāsa
S
Satyavatī
M
Munis (sages)

FAQs

Sacred teaching begins with humility—honoring sages and the guru-lineage (Vyāsa) before narrating a māhātmya.

The broader context is Prabhāsakṣetra (Prabhāsa), whose greatness is about to be narrated.

No explicit rite is prescribed; the implied dharma is reverential bowing (praṇāma) before sacred discourse.