Previous Verse
Next Verse

Narada Purana — Purva Bhaga, Shloka 99

Kṛṣṇādi-mantra-varga-varṇana

Classification of Krishna and Related Mantras

शरणं गत इत्यंतो मन्त्रो द्वात्रिंशदक्षरः । नारदोऽस्य मुनिश्छंदो गायत्री चाप्यनुष्टुभम् । देवः सुतप्रदः कृष्णः पादैः सर्वेण चांगकम् ॥ ९९ ॥

śaraṇaṃ gata ityaṃto mantro dvātriṃśadakṣaraḥ | nārado'sya muniśchaṃdo gāyatrī cāpyanuṣṭubham | devaḥ sutapradaḥ kṛṣṇaḥ pādaiḥ sarveṇa cāṃgakam || 99 ||

Das Mantra, das mit den Worten „śaraṇaṃ gata“ endet, besteht aus zweiunddreißig Silben. Sein ṛṣi ist der Weise Nārada; sein chandas ist Gāyatrī und auch Anuṣṭubh. Die präsidierende Gottheit ist Kṛṣṇa, der Sohnspender; und alle seine pādas zusammen bilden seine Hilfsglieder (aṅga).

शरणम्refuge
शरणम्:
Karma (कर्म)
TypeNoun
Rootशरण (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग, द्वितीया-विभक्ति, एकवचन
गतःgone (to)
गतः:
Karta (कर्ता)
TypeVerb
Rootगम् (धातु)
Formभूतकृदन्त (क्त-प्रत्यय), पुंलिङ्ग, प्रथमा-विभक्ति, एकवचन; ‘gone/attained’
इतिthus
इति:
Sambandha (सम्बन्ध/उद्धरण)
TypeIndeclinable
Rootइति (अव्यय)
Formउक्त्यर्थक-अव्यय (quotative particle)
अन्तःthe ending
अन्तः:
Visheshya (विशेष्य)
TypeNoun
Rootअन्त (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा-विभक्ति, एकवचन; ‘ending/termination’ (मन्त्रस्य अन्तः)
मन्त्रःthe mantra
मन्त्रः:
Karta (कर्ता)
TypeNoun
Rootमन्त्र (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा-विभक्ति, एकवचन
द्वात्रिंशत्-अक्षरःhaving thirty-two syllables
द्वात्रिंशत्-अक्षरः:
Visheshana (विशेषण)
TypeAdjective
Rootद्वात्रिंशत् (संख्या-प्रातिपदिक) + अक्षर (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा-विभक्ति, एकवचन; द्विगु-समासः (द्वात्रिंशदक्षरः = द्वात्रिंशत् अक्षराणि यस्य)
नारदःNārada
नारदः:
Karta (कर्ता)
TypeNoun
Rootनारद (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा-विभक्ति, एकवचन
अस्यof this
अस्य:
Sambandha (सम्बन्ध)
TypeNoun
Rootइदम् (सर्वनाम-प्रातिपदिक)
Formषष्ठी-विभक्ति, एकवचन; ‘of this (mantra)’
मुनिःthe sage (seer)
मुनिः:
Karta (कर्ता)
TypeNoun
Rootमुनि (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा-विभक्ति, एकवचन; मन्त्रस्य ऋषिः
छन्दःthe metre
छन्दः:
Karta (कर्ता)
TypeNoun
Rootछन्दस् (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग, प्रथमा-विभक्ति, एकवचन; मन्त्रस्य छन्दः
गायत्रीGāyatrī
गायत्री:
Visheshya (विशेष्य)
TypeNoun
Rootगायत्री (प्रातिपदिक)
Formस्त्रीलिङ्ग, प्रथमा-विभक्ति, एकवचन
and
:
Sambandha (सम्बन्ध)
TypeIndeclinable
Rootच (अव्यय)
Formसमुच्चय-अव्यय (conjunction)
अपिalso
अपि:
Sambandha (सम्बन्ध)
TypeIndeclinable
Rootअपि (अव्यय)
Formसमुच्चय/अप्यर्थक-अव्यय (also)
अनुष्टुभम्Anuṣṭubh
अनुष्टुभम्:
Visheshana (विशेषण)
TypeNoun
Rootअनुष्टुभ् (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग, प्रथमा/द्वितीया-विभक्ति, एकवचन; अत्र छन्दोभेदः (as metre-name)
देवःthe deity
देवः:
Karta (कर्ता)
TypeNoun
Rootदेव (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा-विभक्ति, एकवचन; मन्त्रदेवता
सुत-प्रदःgiver of a son
सुत-प्रदः:
Visheshana (विशेषण)
TypeAdjective
Rootसुत (प्रातिपदिक) + प्रद (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा-विभक्ति, एकवचन; उपपद-तत्पुरुषः (सुतं प्रददाति इति)
कृष्णःKrishna
कृष्णः:
Karta (कर्ता)
TypeNoun
Rootकृष्ण (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा-विभक्ति, एकवचन
पादैःby (its) quarters/parts
पादैः:
Karana (करण)
TypeNoun
Rootपाद (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, तृतीया-विभक्ति (करण), बहुवचन
सर्वेणwith the whole
सर्वेण:
Karana (करण)
TypeAdjective
Rootसर्व (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग, तृतीया-विभक्ति, एकवचन; ‘with the whole (of it)’
and
:
Sambandha (सम्बन्ध)
TypeIndeclinable
Rootच (अव्यय)
Formसमुच्चय-अव्यय (conjunction)
अङ्गकम्the ancillary (limb)
अङ्गकम्:
Visheshya (विशेष्य)
TypeNoun
Rootअङ्गक (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग, प्रथमा/द्वितीया-विभक्ति, एकवचन; मन्त्रस्य अङ्गम् (auxiliary/limb)

Narada (teaching mantra-vidhi within Vedanga-style classification)

Vrata: none

Primary Rasa: shanta

Secondary Rasa: bhakti

N
Narada
K
Krishna

FAQs

It formalizes how a mantra is authenticated and applied—by stating its syllable-count, ṛṣi, chandas, and devatā—so that recitation is aligned with Vedic method and yields the intended fruit (here, Kṛṣṇa as sutaprada).

By naming Kṛṣṇa as the devatā of the mantra and identifying it as a ‘taking refuge’ (śaraṇaṃ gata) formula, it frames the practice as surrender-based devotion supported by correct mantra procedure.

Chandas and mantra-śāstra method: counting akṣaras (32 syllables), identifying ṛṣi (Nārada), and specifying metres (Gāyatrī/Anuṣṭubh) and aṅga/pāda structure for proper ritual recitation.