HomeRamayanaBala KandaSarga 74Shloka 17
Previous Verse
Next Verse

Shloka 17

परशुरामप्रादुर्भावः

The Appearance of Parasurama on the Return from Mithila

तस्मिंस्तमसि घोरे तु भस्मच्छन्नेव सा चमू:।।।।ददर्श भीमसङ्काशं जटामण्डलधारिणम्।भार्गवं जामदग्न्यं तं राजराजविमर्दिनम्।।।।कैलासमिव दुर्धर्षं कालाग्निमिव दुस्सहम्।ज्वलंतमिव तेजोभिर्दुर्निरीक्ष्यं पृथग्जनै:।।।।स्कन्धे चासज्य परशुं धनुर्विद्युद्गणोपमम् ।प्रगृह्य शरमुख्यं च त्रिपुरघ्नं यथा शिवम्।।।।

tasmiṃs tamasi ghore tu bhasmacchannā iva sā camūḥ | dadarśa bhīmasaṅkāśaṃ jaṭāmaṇḍaladhāriṇam | bhārgavaṃ jāmadagnyaṃ taṃ rājarāja-vimardinam ||

kailāsam iva durdharṣaṃ kālāgnim iva dussaham | jvalantam iva tejobhir durnirīkṣyaṃ pṛthagjanaiḥ ||

skandhe cāsajya paraśuṃ dhanur vidyudgaṇopamam | pragṛhya śaramukhyaṃ ca tripuraghnaṃ yathā śivam ||

সেই ভয়ংকর অন্ধকারে, যখন সেনাদল যেন ভস্মে আচ্ছন্ন, তখন রাজা দেখলেন ভীমাকৃতি, জটামণ্ডলধারী, ভার্গব জামদগ্ন্য পরশুরামকে—যিনি রাজরাজাদের দমনকারী। তিনি কৈলাস পর্বতের ন্যায় দুর্ধর্ষ, প্রলয়াগ্নির ন্যায় অসহ্য, তেজে জ্বলন্ত এবং সাধারণ লোকের পক্ষে দৃষ্টিদুর্লভ। কাঁধে পরশু ঝুলিয়ে, বিদ্যুৎসমষ্টির ন্যায় ধনু ধারণ করে, শ্রেষ্ঠ বাণ হাতে নিয়ে তিনি ত্রিপুরঘ্ন শিবের ন্যায় দণ্ডায়মান ছিলেন।

तस्मिन्in that
तस्मिन्:
Adhikaraṇa (अधिकरण)
TypeNoun
Rootतद् (सर्वनाम-प्रातिपदिक)
Formपुं/नपुंसकलिङ्ग, सप्तमी-विभक्ति (Locative), एकवचन; सर्वनाम
तमसिdarkness
तमसि:
Adhikaraṇa (अधिकरण)
TypeNoun
Rootतमस् (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग, सप्तमी-विभक्ति, एकवचन
घोरेterrible
घोरे:
Adhikaraṇa (अधिकरण)
TypeAdjective
Rootघोर (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग, सप्तमी-विभक्ति, एकवचन; विशेषण तमसि
तुindeed
तु:
Sambandha (सम्बन्ध/particle)
TypeIndeclinable
Rootतु (अव्यय)
Formअव्यय; विरोध/अन्वयार्थक-निपात (particle: but/indeed)
भस्मच्छन्नाcovered with ash
भस्मच्छन्ना:
Karta (कर्ता)
TypeAdjective
Rootभस्म + छन्न (कृदन्त, प्रातिपदिक)
Formस्त्रीलिङ्ग, प्रथमा-विभक्ति, एकवचन; क्त-प्रत्ययान्त (past passive participle) √छद् (छादन) from √छद्; षष्ठी-तत्पुरुषः (भस्मना छन्ना = covered with ash); विशेषण सा (चमूः)
इवas if
इव:
Sambandha (सम्बन्ध/particle)
TypeIndeclinable
Rootइव (अव्यय)
Formउपमा-अव्यय
साthat
सा:
Karta (कर्ता)
TypeNoun
Rootतद् (सर्वनाम-प्रातिपदिक)
Formस्त्रीलिङ्ग, प्रथमा-विभक्ति, एकवचन; सर्वनाम
चमूःarmy
चमूः:
Karta (कर्ता)
TypeNoun
Rootचमू (प्रातिपदिक)
Formस्त्रीलिङ्ग, प्रथमा-विभक्ति, एकवचन
ददर्शsaw
ददर्श:
Kriya (क्रिया)
TypeVerb
Root√दृश् (धातु)
Formलिट्-लकार (Perfect), परस्मैपद, प्रथम-पुरुष, एकवचन
भीमसङ्काशम्dreadful-looking
भीमसङ्काशम्:
Karma (कर्म)
TypeAdjective
Rootभीम + सङ्काश (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, द्वितीया-विभक्ति (Accusative), एकवचन; कर्मधारयः (भीमः इव सङ्काशः = of dreadful appearance); विशेषण तम् (भार्गवम्)
जटामण्डलधारिणम्wearing a circle/crown of matted hair
जटामण्डलधारिणम्:
Karma (कर्म)
TypeAdjective
Rootजटा + मण्डल + धारिन् (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, द्वितीया-विभक्ति, एकवचन; षष्ठी-तत्पुरुषः (जटानां मण्डलं धारयति)
भार्गवम्Bhārgava (Paraśurāma)
भार्गवम्:
Karma (कर्म)
TypeNoun
Rootभार्गव (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, द्वितीया-विभक्ति, एकवचन
जामदग्न्यम्son of Jamadagni
जामदग्न्यम्:
Karma (कर्म)
TypeNoun
Rootजामदग्न्य (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, द्वितीया-विभक्ति, एकवचन
तम्him
तम्:
Karma (कर्म)
TypeNoun
Rootतद् (सर्वनाम-प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, द्वितीया-विभक्ति, एकवचन; सर्वनाम
राजराजविमर्दिनम्crusher of the king of kings
राजराजविमर्दिनम्:
Karma (कर्म)
TypeAdjective
Rootराजन् + राजन् + विमर्दिन् (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, द्वितीया-विभक्ति, एकवचन; षष्ठी-तत्पुरुषः (राज्ञां राजानं विमर्दयति = crusher of the king of kings)
कैलासम्Kailāsa (mountain)
कैलासम्:
Upamāna (उपमान)
TypeNoun
Rootकैलास (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, द्वितीया-विभक्ति, एकवचन; उपमान (object of comparison)
इवlike
इव:
Sambandha (सम्बन्ध/particle)
TypeIndeclinable
Rootइव (अव्यय)
Formउपमा-अव्यय
दुर्धर्षम्unassailable
दुर्धर्षम्:
Karma (कर्म)
TypeAdjective
Rootदुर्धर्ष (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, द्वितीया-विभक्ति, एकवचन; विशेषण तम्
कालाग्निम्the fire of dissolution
कालाग्निम्:
Upamāna (उपमान)
TypeNoun
Rootकाल + अग्नि (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, द्वितीया-विभक्ति, एकवचन; षष्ठी-तत्पुरुषः (कालस्य अग्निः = fire of dissolution) उपमान
इवlike
इव:
Sambandha (सम्बन्ध/particle)
TypeIndeclinable
Rootइव (अव्यय)
Formउपमा-अव्यय
दुस्सहम्hard to endure
दुस्सहम्:
Karma (कर्म)
TypeAdjective
Rootदुस्सह (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, द्वितीया-विभक्ति, एकवचन; विशेषण तम्
ज्वलन्तम्blazing
ज्वलन्तम्:
Karma (कर्म)
TypeAdjective
Root√ज्वल् (धातु)
Formपुंलिङ्ग, द्वितीया-विभक्ति, एकवचन; शतृ-प्रत्ययान्त वर्तमान-कृदन्त (present participle)
इवas if
इव:
Sambandha (सम्बन्ध/particle)
TypeIndeclinable
Rootइव (अव्यय)
Formउपमा-अव्यय
तेजोभिःwith energies/splendours
तेजोभिः:
Karaṇa (करण)
TypeNoun
Rootतेजस् (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग, तृतीया-विभक्ति (Instrumental), बहुवचन
दुर्निरीक्ष्यम्hard to look at
दुर्निरीक्ष्यम्:
Karma (कर्म)
TypeAdjective
Rootदुर् + निरीक्ष्य (कृदन्त, प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, द्वितीया-विभक्ति, एकवचन; तुमुन्/ण्यत्-भावे: √ईक्ष् (to see) with उपसर्ग नि-; here -य (gerundive/पोटेन्शियल passive participle) 'to be seen' => निरीक्ष्य; उपपद-तत्पुरुषः (दुर्निरीक्ष्य = difficult to look at); विशेषण तम्
पृथग्जनैःby ordinary people
पृथग्जनैः:
Karaṇa (करण)
TypeNoun
Rootपृथक् + जन (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, तृतीया-विभक्ति, बहुवचन; कर्मधारयः (पृथग् जनाः = ordinary people)
स्कन्धेon (his) shoulder
स्कन्धे:
Adhikaraṇa (अधिकरण)
TypeNoun
Rootस्कन्ध (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, सप्तमी-विभक्ति, एकवचन
and
:
Sambandha (सम्बन्ध/connector)
TypeIndeclinable
Rootच (अव्यय)
Formसमुच्चय-अव्यय
आसज्यhaving hung/attached
आसज्य:
Kriya (क्रिया-अनुबंध/पूर्वक्रिया)
TypeVerb
Rootआ-√सञ्ज् (धातु)
Formक्त्वा-प्रत्ययान्त अव्ययभाव (gerund) from √सञ्ज् (to attach/hang) with उपसर्ग आ-; अर्थः: hanging/attaching
परशुम्axe
परशुम्:
Karma (कर्म)
TypeNoun
Rootपरशु (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, द्वितीया-विभक्ति, एकवचन
धनुःbow
धनुः:
Karma (कर्म)
TypeNoun
Rootधनुस् (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग, द्वितीया/प्रथमा-विभक्ति, एकवचन; अत्र द्वितीया (प्रगृह्य इत्यस्य कर्म)
विद्युद्गणोपमम्resembling a mass of lightning
विद्युद्गणोपमम्:
Karma (कर्म)
TypeAdjective
Rootविद्युत् + गण + उपम (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग, द्वितीया/प्रथमा-विभक्ति, एकवचन; षष्ठी-तत्पुरुषः (विद्युतां गणः) + उपमा-प्रत्ययार्थक (उपम = resembling); विशेषण धनुः
प्रगृह्यhaving grasped
प्रगृह्य:
Kriya (क्रिया-अनुबंध/पूर्वक्रिया)
TypeVerb
Rootप्र-√ग्रह् (धातु)
Formक्त्वा-प्रत्ययान्त अव्ययभाव (gerund) from √ग्रह् with उपसर्ग प्र-; अर्थः: having grasped
शरमुख्यम्the foremost arrow
शरमुख्यम्:
Karma (कर्म)
TypeNoun
Rootशर + मुख्य (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, द्वितीया-विभक्ति, एकवचन; कर्मधारय/तत्पुरुष-प्रायः (मुख्यः शरः = chief arrow)
and
:
Sambandha (सम्बन्ध/connector)
TypeIndeclinable
Rootच (अव्यय)
Formसमुच्चय-अव्यय
त्रिपुरघ्नम्slayer of Tripura
त्रिपुरघ्नम्:
Karma (कर्म)
TypeAdjective
Rootत्रिपुर + घ्न (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, द्वितीया-विभक्ति, एकवचन; उपपद-तत्पुरुषः (त्रिपुरं हन्ति = slayer of Tripura); विशेषण तम्
यथाas
यथा:
Sambandha (सम्बन्ध/particle)
TypeIndeclinable
Rootयथा (अव्यय)
Formउपमा/प्रकारवाचक-अव्यय (as/like)
शिवम्Śiva
शिवम्:
Upamāna (उपमान)
TypeNoun
Rootशिव (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, द्वितीया-विभक्ति, एकवचन; उपमान

In that dreadful darkness while the army looked as if covered with ashes, king Dasaratha encountered the repressor of kings, descendant of Bhrugu and son of Jamadagni with a terrible crown of matted hair, inaccessible like Kailasa mountain and unendurable like the fire at the time of dissolution. The laymen gazing at his blazing energy,hanging an axe on his shoulder and holding a bow in his hand which flashed like lighning and the principal arrow he looked like Siva at the time of slaying of Tripura.

D
Daśaratha
P
Paraśurāma (Bhārgava, Jāmadagnya)
B
Bhṛgu
J
Jamadagni
Ś
Śiva
K
Kailāsa
A
axe (paraśu)
B
bow (dhanuḥ)
A
arrow (śara)

FAQs

Power must be aligned with dharma: Paraśurāma embodies overwhelming ascetic-heroic force, reminding rulers that unrighteous kingship invites correction and that true authority is accountable to higher moral order.

On the return from Mithilā, amid terrifying portents, Paraśurāma appears suddenly—setting the stage for a tense encounter that will test the Kṣatriya spirit and restraint of the royal line.

Awe-inspiring tapas (ascetic potency) and uncompromising justice associated with Paraśurāma, contrasted with the needed steadiness of the righteous king and sages in facing such force.