Previous Verse
Next Verse

Skanda Purana — Kashi Khanda, Shloka 3

नमः स्थितिकृते तुभ्यं विष्णवे प्रभविष्णवे । तृष्णाहराय कृष्णाय महाभार सहिष्णवे

namaḥ sthitikṛte tubhyaṃ viṣṇave prabhaviṣṇave | tṛṣṇāharāya kṛṣṇāya mahābhāra sahiṣṇave

礼敬于你,成就安住之主——毗湿奴,至能的毗湿奴;礼敬于黑天(Kṛṣṇa),除灭贪渴者,以不竭忍力荷负世界的广大重担。

नमःsalutation
नमः:
Sambandha (Salutation/सम्बन्ध)
TypeIndeclinable
Rootनमस् (प्रातिपदिक)
Formअव्यय-प्रयोग; नमस्कारार्थे
स्थितिकृतेto the maker of preservation
स्थितिकृते:
Sampradana (Recipient/सम्प्रदान)
TypeNoun
Rootस्थिति + कृत् (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, चतुर्थी, एकवचन; 'कृत्' = कर्ता (maker)
तुभ्यम्to you
तुभ्यम्:
Sampradana (Recipient/सम्प्रदान)
TypeNoun
Rootयुष्मद् (सर्वनाम-प्रातिपदिक)
Formचतुर्थी, एकवचन
विष्णवेto Vishnu
विष्णवे:
Sampradana (Recipient/सम्प्रदान)
TypeNoun
Rootविष्णु (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, चतुर्थी, एकवचन
प्रभविष्णवेto the sovereign Vishnu
प्रभविष्णवे:
Sampradana (Recipient/सम्प्रदान)
TypeNoun
Rootप्रभु + विष्णु (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, चतुर्थी, एकवचन; प्रभु-विष्णु = 'प्रभुः स विष्णुः'
तृष्णाहरायto the remover of thirst/desire
तृष्णाहराय:
Sampradana (Recipient/सम्प्रदान)
TypeNoun
Rootतृष्णा + हर (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, चतुर्थी, एकवचन; हर = 'अपहर्ता'
कृष्णायto Krishna
कृष्णाय:
Sampradana (Recipient/सम्प्रदान)
TypeNoun
Rootकृष्ण (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, चतुर्थी, एकवचन
महाभारgreat burden
महाभार:
Sambandha (Compound member/सम्बन्ध)
TypeNoun
Rootमहाभार (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा/द्वितीया, एकवचन; समास-पूर्वपद (उपपद) रूपेण 'महाभार-सहिष्णवे' इत्यत्र
सहिष्णवेto the enduring one
सहिष्णवे:
Sampradana (Recipient/सम्प्रदान)
TypeAdjective
Root√सह् (धातु) → सहिष्णु (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, चतुर्थी, एकवचन; विशेषण; 'सहिष्णु' = सहनशील (enduring)

Dhruva

Tirtha: Kāśī-kṣetra

Type: kshetra

Scene: Dhruva praises Viṣṇu as preserver and Kṛṣṇa as craving-destroyer; the deity appears steady, bearing the weight of the world, with a calm gaze that quiets desire.

D
Dhruva
V
Viṣṇu
K
Kṛṣṇa

FAQs

The Lord sustains the cosmos and also sustains the seeker by removing inner craving—linking bhakti with vairāgya.

The hymn is situated in Kāśīkhaṇḍa’s Kāśī context, though the verse itself is a universal praise of Viṣṇu/Kṛṣṇa.

None; it is stuti emphasizing remembrance and reverent salutation.