Previous Verse
Next Verse

Shiva Purana — Rudra Samhita, Shloka 4

नारदतपोवर्णनम्

Nārada’s Austerities Described

तां दृष्ट्वा मुनिशार्दूलस्तेपे स सुचिरं तपः । बध्वासनं दृढं मौनी प्राणानायम्य शुद्धधीः

tāṃ dṛṣṭvā muniśārdūlastepe sa suciraṃ tapaḥ | badhvāsanaṃ dṛḍhaṃ maunī prāṇānāyamya śuddhadhīḥ

见到她后,那位圣仙——诸牟尼中的猛虎——长久修行苦行。结跏趺坐,安住坚固坐姿,守持默然(mauna),以调息(prāṇāyāma)摄持生命之气;以清净慧心,坚定志向于证悟湿婆。

ताम्her/that (f.)
ताम्:
Karma (कर्म)
TypeNoun
Rootतद् (सर्वनाम-प्रातिपदिक)
Formस्त्रीलिङ्ग, द्वितीया, एकवचन; सर्वनाम
दृष्ट्वाhaving seen
दृष्ट्वा:
Pūrvakāla-kriyā (पूर्वकालक्रिया)
TypeVerb
Root√दृश् (धातु)
Formक्त्वा-प्रत्ययान्त अव्ययकृदन्त (gerund); ‘having seen’
मुनिशार्दूलःthe tiger among sages
मुनिशार्दूलः:
Karta (कर्ता)
TypeNoun
Rootमुनि-शार्दूल (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा, एकवचन; तत्पुरुषः (मुनिषु शार्दूलः = ‘tiger among sages’)
तेपेperformed austerity
तेपे:
Kriyā (क्रिया)
TypeVerb
Root√तप् (धातु)
Formलिट्-लकार (Perfect), प्रथमपुरुष, एकवचन; आत्मनेपदम्
सःhe
सः:
Karta (कर्ता)
TypeNoun
Rootतद् (सर्वनाम-प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा, एकवचन
सुचिरम्for a very long time
सुचिरम्:
Viśeṣaṇa (विशेषण)
TypeAdjective
Rootसु-चिर (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग, द्वितीया, एकवचन; ‘तपः’ इत्यस्य विशेषणम्; कर्मधारयः (सु + चिर)
तपःausterity
तपः:
Karma (कर्म)
TypeNoun
Rootतपस् (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग, द्वितीया, एकवचन; क्रियायाः कर्म
बध्वाhaving fixed
बध्वा:
Pūrvakāla-kriyā (पूर्वकालक्रिया)
TypeVerb
Root√बन्ध् (धातु)
Formक्त्वा-प्रत्ययान्त अव्ययकृदन्त (gerund); ‘having bound/fixed’
आसनम्seat/posture
आसनम्:
Karma (कर्म)
TypeNoun
Rootआसन (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग, द्वितीया, एकवचन
दृढम्firm
दृढम्:
Viśeṣaṇa (विशेषण)
TypeAdjective
Rootदृढ (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग, द्वितीया, एकवचन; ‘आसनम्’ इत्यस्य विशेषणम्
मौनीthe silent sage
मौनी:
Karta (कर्ता) (विशेषणवत्)
TypeNoun
Rootमौनिन् (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा, एकवचन; ‘one observing silence’
प्राणान्breaths/vital airs
प्राणान्:
Karma (कर्म)
TypeNoun
Rootप्राण (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, द्वितीया, बहुवचन
आयम्यhaving restrained
आयम्य:
Pūrvakāla-kriyā (पूर्वकालक्रिया)
TypeVerb
Rootआ+√यम् (धातु)
Formल्यप्-प्रत्ययान्त अव्ययकृदन्त (gerund); ‘having restrained’
शुद्धधीःone of pure intellect
शुद्धधीः:
Karta (कर्ता) (विशेषणवत्)
TypeNoun
Rootशुद्ध-धी (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा, एकवचन; कर्मधारयः (शुद्धा धीः यस्य)

Sūta Gosvāmī (narrating to the sages at Naimiṣāraṇya within the Sṛṣṭi narrative)

Tattva Level: pashu

Shiva Form: Dakṣiṇāmūrti

Role: teaching

FAQs

It presents tapas-yoga as inner purification: firm posture, silence, and prāṇāyāma steady the mind and cleanse the intellect, making the seeker fit to turn toward Pati (Śiva) and transcend bondage (pāśa).

Even when the narrative begins from seeing a form (saguṇa), the response is disciplined sādhanā—stilling speech and breath—so devotion matures into inward contemplation, the basis for Linga-dhyāna and one-pointed Śiva-bhakti.

A yogic regimen: sit in a steady āsana, observe mauna, and practice prāṇāyāma; this can be paired with japa of the Pañcākṣarī mantra (Om Namaḥ Śivāya) as a Shaiva meditative discipline.