Next Verse

Agni Purana — Mantra-shastra, Shloka 1

Chapter 303: Mantras for Worship Beginning with the Five-syllable (Pañcākṣara) — पञ्चाक्षरादिपूजामन्त्राः

इत्य् आग्नेये महापुराणे अङ्गाक्षरार्चनं नाम द्व्यधिकत्रिशततमो ऽध्यायः अथ त्र्यधिकत्रिशततमो ऽध्यायः पञ्चाक्षरादिपूजामन्त्राः अग्निर् उवाच मेषः संज्ञा विषं साद्यमस्ति दीर्घोदकं रसः एतत् पञ्चाक्षरं मन्त्रं शिवदञ्च शिवात्मकं

ity āgneye mahāpurāṇe aṅgākṣarārcanaṃ nāma dvyadhikatriśatatamo 'dhyāyaḥ atha tryadhikatriśatatamo 'dhyāyaḥ pañcākṣarādipūjāmantrāḥ agnir uvāca meṣaḥ saṃjñā viṣaṃ sādyamasti dīrghodakaṃ rasaḥ etat pañcākṣaraṃ mantraṃ śivadañca śivātmakaṃ

如是,在《阿耆尼大往世书》中,名为“支分音节供养(aṅga-akṣara-arcana)”之章——第三百零二章——告终。今开第三百零三章:“以五音节(pañcākṣara)为首的供养真言。”阿耆尼言:“Meṣa(白羊)为名号;viṣa 为毒;sādhya 为所当成就/所当调伏者;dīrghodaka 为‘长水’;rasa 为精髓。此即五音节真言——赐予湿婆,且具湿婆之自性。”

इतिthus
इति:
वाक्यसमाप्ति (Discourse marker)
TypeIndeclinable
Rootइति (अव्यय)
Formउद्धरण-समाप्तिसूचक-अव्यय (quotative/end marker)
आग्नेयेin the Āgneya
आग्नेये:
अधिकरण (Location/अधिकरण)
TypeAdjective
Rootआग्नेय (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग, सप्तमी (7th/locative), एकवचन; विशेषणम् (to महापुराणे)
महापुराणेin the Mahāpurāṇa
महापुराणे:
अधिकरण (Location/अधिकरण)
TypeNoun
Rootमहापुराण (प्रातिपदिक: महा+पुराण)
Formनपुंसकलिङ्ग, सप्तमी (7th/locative), एकवचन; कर्मधारय (महच्च तत् पुराणम्)
अङ्गाक्षरार्चनम्worship of the limb-syllables
अङ्गाक्षरार्चनम्:
कर्तृ/विषय (Topic/विषय)
TypeNoun
Rootअङ्गाक्षर+अर्चन (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग, प्रथमा (1st), एकवचन; तत्पुरुष (अङ्गाक्षराणाम् अर्चनम्)
नामnamed
नाम:
सम्बन्ध (Naming/apposition)
TypeIndeclinable
Rootनाम (अव्यय/निपात)
Formनाम-शब्दः (designation marker)
द्व्यधिकत्रिशततमःthree-hundred-and-two (302nd)
द्व्यधिकत्रिशततमः:
विशेषण (Qualifier/विशेषण)
TypeAdjective
Rootद्वि+अधिक+त्रिशत+तम (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा (1st), एकवचन; संख्यावाचक-विशेषण (ordinal): ‘302nd’; तत्पुरुष (त्रिशततमे द्व्यधिकः)
अध्यायःchapter
अध्यायः:
कर्ता (Subject/कर्ता)
TypeNoun
Rootअध्याय (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा (1st), एकवचन
अथnow/then
अथ:
वाक्यारम्भ (Discourse marker)
TypeIndeclinable
Rootअथ (अव्यय)
Formआरम्भार्थक-अव्यय (opening particle)
त्र्यधिकत्रिशततमःthree-hundred-and-three (303rd)
त्र्यधिकत्रिशततमः:
विशेषण (Qualifier/विशेषण)
TypeAdjective
Rootत्रि+अधिक+त्रिशत+तम (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा (1st), एकवचन; संख्यावाचक-विशेषण (ordinal): ‘303rd’; तत्पुरुष (त्रिशततमे त्र्यधिकः)
अध्यायःchapter
अध्यायः:
कर्ता (Subject/कर्ता)
TypeNoun
Rootअध्याय (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा (1st), एकवचन
पञ्चाक्षरादि-पूजा-मन्त्राःmantras for worship beginning with the five-syllable (mantra)
पञ्चाक्षरादि-पूजा-मन्त्राः:
कर्ता/विषय (Topic/विषय)
TypeNoun
Rootपञ्चाक्षर+आदि+पूजा+मन्त्र (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा (1st), बहुवचन; तत्पुरुष (पञ्चाक्षरादीनां पूजायाः मन्त्राः)
अग्निःAgni
अग्निः:
कर्ता (Speaker/कर्ता)
TypeNoun
Rootअग्नि (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा (1st), एकवचन
उवाचsaid
उवाच:
क्रिया (Action/क्रिया)
TypeVerb
Root√वच् (धातु)
Formलिट् (perfect), प्रथमपुरुष (3rd), एकवचन; परस्मैपद
मेषःram (Meṣa)
मेषः:
कर्ता/विषय (Topic/विषय)
TypeNoun
Rootमेष (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा (1st), एकवचन
संज्ञा(is) the designation/name
संज्ञा:
समानााधिकरण (Apposition/समानाधिकरण)
TypeNoun
Rootसंज्ञा (प्रातिपदिक)
Formस्त्रीलिङ्ग, प्रथमा (1st), एकवचन
विषम्poison
विषम्:
विधेय (Predicate nominal)
TypeNoun
Rootविष (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग, प्रथमा/द्वितीया (1st/2nd), एकवचन (पाठानुसारं विधेय)
साद्यम्to be eaten/edible (as stated)
साद्यम्:
विधेय-विशेषण (Predicate qualifier)
TypeAdjective
Rootसाद्य (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग, प्रथमा/द्वितीया, एकवचन; विशेषणम् (to विषम्)
अस्तिis
अस्ति:
क्रिया (Copula/क्रिया)
TypeVerb
Root√अस् (धातु)
Formलट् (present), प्रथमपुरुष (3rd), एकवचन; परस्मैपद
दीर्घोदकम्long water / extended water (term)
दीर्घोदकम्:
विधेय (Predicate nominal)
TypeNoun
Rootदीर्घ+उदक (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग, प्रथमा/द्वितीया, एकवचन; कर्मधारय (दीर्घम् उदकम्)
रसःessence/juice
रसः:
विधेय (Predicate nominal)
TypeNoun
Rootरस (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा (1st), एकवचन
एतत्this
एतत्:
विषय (Topic/विषय)
TypeNoun
Rootएतद् (सर्वनाम-प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग, प्रथमा/द्वितीया, एकवचन; सर्वनाम
पञ्चाक्षरम्five-syllabled
पञ्चाक्षरम्:
विशेषण (Qualifier/विशेषण)
TypeAdjective
Rootपञ्च+अक्षर (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग, द्वितीया (2nd), एकवचन; द्विगु-समास (पञ्च अक्षराणि यस्य)
मन्त्रम्mantra
मन्त्रम्:
कर्म (Object/कर्म)
TypeNoun
Rootमन्त्र (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, द्वितीया (2nd), एकवचन
शिवदम्bestowing Śiva/auspiciousness
शिवदम्:
विशेषण (Qualifier/विशेषण)
TypeAdjective
Rootशिवद (प्रातिपदिक: शिव+द)
Formनपुंसकलिङ्ग, द्वितीया (2nd), एकवचन; उपपद-तत्पुरुष (शिवं ददाति इति)
and
:
समुच्चय (connector/समुच्चय)
TypeIndeclinable
Rootच (अव्यय)
Formसमुच्चयार्थक-निपात (conjunction)
शिवात्मकम्of the nature of Śiva
शिवात्मकम्:
विशेषण (Qualifier/विशेषण)
TypeAdjective
Rootशिव+आत्मक (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग, द्वितीया (2nd), एकवचन; तत्पुरुष (शिवः आत्मा यस्य/शिवस्वरूपम्)

Lord Agni

Vidya Category: {"primary_vidya":"Mantra","secondary_vidya":"Jyotisha","practical_application":"Mantra-nyāsa/arcana framing for pañcākṣara worship, with a coded mapping of terms (meṣa, viṣa, sādhya, dīrghodaka, rasa) used as mantra-keys or limb-syllable identifiers in ritual recitation.","sutra_style":true}

Encyclopedic Reference: {"reference_type":"Definition","entry_title":"Pañcākṣara-mantra (Śiva) and its coded designations","lookup_keywords":["pañcākṣara","Śiva-mantra","aṅgākṣara-arcana","meṣa","dīrghodaka"],"quick_summary":"Introduces the pañcākṣara as Śiva-bestowing and Śiva-natured, alongside a set of technical designations that function as ritual/phonological keys for worship and accomplishment (sādhya)."}

Concept: Mantra as Śiva-svarūpa (of Śiva’s very nature) and as a means to attain Śiva (śivadam).

Application: Treat pañcākṣara not merely as sound but as deity-presence; use the given designations as mnemonic/ritual handles in arcana/nyāsa according to one’s paddhati.

Khanda Section: Puja-vidhi / Mantra-shastra (Shaiva Panchakshara and limb-syllable worship)

Primary Rasa: adbhuta

Secondary Rasa: shanta

Visual Art Cues: {"scene_description":"Agni as narrator teaching a Śaiva ritual manual; a palm-leaf manuscript open to the pañcākṣara section; a practitioner performing japa with a rudrākṣa mālā, with five syllables conceptually highlighted as luminous seeds.","kerala_mural_prompt":"Kerala mural: Agni ṛṣi seated with flaming aura, gesturing toward a manuscript; a Śaiva devotee with rudrākṣa and vibhūti performing japa; five glowing bīja-like syllable orbs arranged in a row; earthy reds and yellows, temple-lamp ambience.","tanjore_prompt":"Tanjore: central Śiva-linga with gold foil halo; below, five embossed golden syllable-panels representing pañcākṣara; Agni depicted as teacher at the side; rich ornamentation, symmetrical devotional layout.","mysore_prompt":"Mysore: instructional composition—scribe-like clarity showing Agni teaching, the pañcākṣara written prominently, and a devotee doing nyāsa/japa; fine linework, soft colors, emphasis on legibility of mantra-structure.","mughal_miniature_prompt":"Mughal miniature: scholarly assembly with Agni as a radiant sage; attendants holding manuscripts; a yogin with mālā; delicate calligraphy-like rendering of five syllables on a scroll; refined architectural interior."}

Audio Atmosphere: {"recitation_mood":"instructional","suggested_raga":"Bhairav","pace":"medium","voice_tone":"instructional"}

Sandhi Resolution Notes: इत्य् आग्नेये = इति + आग्नेये; पुरतो 'rcayet (not in this verse); द्व्यधिकत्रिशततमो ऽध्यायः = द्व्यधिकत्रिशततमः + अध्यायः (ओऽध्यायः); त्र्यधिकत्रिशततमो ऽध्यायः = त्र्यधिकत्रिशततमः + अध्यायः; अग्निर् उवाच = अग्निः + उवाच; साद्यमस्ति = साद्यम् + अस्ति; शिवदञ्च = शिवदम् + च.

Related Themes: Agni Purana ch. 302 (Aṅgākṣara-arcana); Agni Purana ch. 303 (Pañcākṣarādi-pūjāmantrāḥ)

A
Agni
A
Agni Purana (Āgneya Mahāpurāṇa)
S
Shiva
P
Pañcākṣara (five-syllable mantra)
M
Meṣa (Aries)

FAQs

It introduces the Pañcākṣara-based worship-mantras and signals a nyāsa/arcana-style mapping of technical terms (e.g., Meṣa, viṣa, sādhya, dīrghodaka, rasa) used in mantra-lists for ritual application.

It exemplifies the text’s catalog-like method: chapter colophons, followed by concise mantra-taxonomies and technical glosses used in Śaiva ritual practice—one of the many practical disciplines (vidyās) compiled in the Agni Purāṇa.

By identifying the Pañcākṣara as “Śiva-bestowing” and “Śiva-natured,” the verse frames its recitation and worship-use as a direct means to Śiva’s grace, purification, and attainment of desired spiritual aims (sādhya).