Previous Verse
Next Verse

Skanda Purana — Kashi Khanda, Shloka 57

ये द्विषंति महादेवं सर्वकर्मैकसाक्षिणम् । धर्मकार्ये प्रवृत्तास्तु ते प्राप्स्यंतीदृशं दशाम्

ye dviṣaṃti mahādevaṃ sarvakarmaikasākṣiṇam | dharmakārye pravṛttāstu te prāpsyaṃtīdṛśaṃ daśām

“Những ai oán ghét Mahādeva—Đấng Chứng Tri duy nhất của mọi nghiệp—dẫu bề ngoài có dấn thân vào việc thiện pháp, rốt cuộc cũng sẽ đạt đến cảnh ngộ như thế này.”

येthose who
ये:
Karta (Subject/कर्ता)
TypeNoun
Rootयद् (सर्वनाम-प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा-विभक्ति (कर्ता), बहुवचन
द्विषन्तिhate
द्विषन्ति:
Kriya (Action/क्रिया)
TypeVerb
Rootद्विष् (धातु)
Formलट्-लकार (present), प्रथम-पुरुष, बहुवचन, परस्मैपद
महादेवम्Mahādeva (the great god)
महादेवम्:
Karma (Object/कर्म)
TypeNoun
Rootमहादेव (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, द्वितीया-विभक्ति (कर्म), एकवचन; समासः कर्मधारयः (महान् देवः)
सर्वकर्मैकसाक्षिणम्the sole witness of all actions
सर्वकर्मैकसाक्षिणम्:
Visheshana (Appositive qualifier/विशेषण)
TypeNoun
Rootसर्व + कर्म + एक + साक्षिन् (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, द्वितीया-विभक्ति, एकवचन; बहुपद-तत्पुरुषः (सर्वकर्मणाम् एकः साक्षी)
धर्मकार्येin a righteous act/duty
धर्मकार्ये:
Adhikarana (Locus/अधिकरण)
TypeNoun
Rootधर्मकार्य (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग, सप्तमी-विभक्ति (अधिकरण), एकवचन; समासः षष्ठी-तत्पुरुषः (धर्मस्य कार्यम्)
प्रवृत्ताःengaged, set about
प्रवृत्ताः:
Visheshana (Qualifier/विशेषण)
TypeAdjective
Rootप्र + वृत्त (प्रातिपदिक; √वृत्)
Formक्त-प्रत्ययान्त कृदन्त (past participle), पुंलिङ्ग, प्रथमा-विभक्ति, बहुवचन; ‘ये’ इति विशेषणम्
तुbut, indeed
तु:
Sambandha (Discourse particle/निपात)
TypeIndeclinable
Rootतु (अव्यय)
Formअव्यय (particle) विरोध/विशेषार्थक
तेthey
ते:
Karta (Subject/कर्ता)
TypeNoun
Rootतद् (सर्वनाम-प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा-विभक्ति (कर्ता), बहुवचन
प्राप्स्यन्तिwill attain
प्राप्स्यन्ति:
Kriya (Action/क्रिया)
TypeVerb
Rootप्र + आप् (धातु)
Formलृट्-लकार (simple future), प्रथम-पुरुष, बहुवचन, परस्मैपद
ईदृशम्such, of this kind
ईदृशम्:
Visheshana (Qualifier/विशेषण)
TypeAdjective
Rootईदृश (प्रातिपदिक)
Formस्त्रीलिङ्ग, द्वितीया-विभक्ति, एकवचन; ‘दशाम्’ इति विशेषणम् (रूपं नपुंसकसदृशं, प्रयोगे स्त्रीलिङ्गार्थे)
दशाम्a condition/state
दशाम्:
Karma (Object/कर्म)
TypeNoun
Rootदशा (प्रातिपदिक)
Formस्त्रीलिङ्ग, द्वितीया-विभक्ति (कर्म), एकवचन

Vīrabhadra

Listener: Ṛṣis (frame assumed)

Scene: Vīrabhadra’s warning intensifies: he gestures toward the heavens, invoking Mahādeva as omniscient Witness, while the gaṇas absorb the moral gravity.

M
Mahādeva (Śiva)
D
dharma
K
karma (witnesshood)

FAQs

Outer righteousness cannot compensate for inner hostility to the Divine; dharma must be rooted in reverence for Mahādeva.

The verse belongs to the Kāśī Khanda’s spiritual map, where devotion to Śiva is the defining principle of Kāśī’s holiness.

None directly; it sets a devotional prerequisite for dharmic activity rather than prescribing a specific rite.