Previous Verse
Next Verse

Skanda Purana — Vishnu Khanda, Shloka 162

साध्या मरुद्गणाश्चैव सेन्द्राः साग्निपुरोगमाः । ये च दिव्या ऋषिगणा गन्धर्वाप्सरसस्तथा । सुपर्णा नागयक्षाश्च दैत्यदानवराक्षसाः

sādhyā marudgaṇāścaiva sendrāḥ sāgnipurogamāḥ | ye ca divyā ṛṣigaṇā gandharvāpsarasastathā | suparṇā nāgayakṣāśca daityadānavarākṣasāḥ

سادھیہ اور مرُدوں کے جتھے، اور اندرا سمیت—جن کے آگے اگنی تھا—اور دیویہ رِشیوں کی جماعتیں؛ گندھرو اور اپسرا بھی؛ سُپرن، ناگ اور یکش؛ بلکہ دَیتیہ، دانَو اور راکشس تک—

साध्याःthe Sādhyas
साध्याः:
Karta (Enumerated subject/कर्ता)
TypeNoun
Rootसाध्य (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्गः, प्रथमा-विभक्तिः, बहुवचनम्
मरुद्गणाःhosts of Maruts
मरुद्गणाः:
Karta (Enumerated subject/कर्ता)
TypeNoun
Rootमरुत् (प्रातिपदिक) + गण (प्रातिपदिक)
Formषष्ठी-तत्पुरुषः (group of Maruts), पुंलिङ्गः, प्रथमा-विभक्तिः, बहुवचनम्
and
:
Conjunction
TypeIndeclinable
Rootच (अव्यय)
Formसमुच्चय-निपातः (conjunction)
एवalso/indeed
एव:
Emphasis
TypeIndeclinable
Rootएव (अव्यय)
Formअवधारण-निपातः
स-इन्द्राःtogether with Indra
स-इन्द्राः:
Qualifier
TypeAdjective
Rootस (अव्यय/उपपद) + इन्द्र (प्रातिपदिक)
Formअव्ययीभावः (with Indra), पुंलिङ्गः, प्रथमा-विभक्तिः, बहुवचनम्; देवाः/गणाः इत्यादि-समूहस्य विशेषणम्
स-अग्नि-पुरोगमाःled by Agni (with Agni at the fore)
स-अग्नि-पुरोगमाः:
Qualifier
TypeAdjective
Rootस (अव्यय/उपपद) + अग्नि (प्रातिपदिक) + पुरोगम (प्रातिपदिक)
Formअव्ययीभावः (with Agni in front/led by Agni), पुंलिङ्गः, प्रथमा-विभक्तिः, बहुवचनम्
येwho/which
ये:
Karta (Relative subject/कर्ता)
TypeNoun
Rootयद् (सर्वनाम-प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्गः, प्रथमा-विभक्तिः, बहुवचनम्
and
:
Conjunction
TypeIndeclinable
Rootच (अव्यय)
Formसमुच्चय-निपातः
दिव्याःdivine
दिव्याः:
Qualifier
TypeAdjective
Rootदिव्य (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्गः, प्रथमा-विभक्तिः, बहुवचनम्; ऋषिगणाः इति विशेषणम्
ऋषिगणाःgroups of sages
ऋषिगणाः:
Karta (Enumerated subject/कर्ता)
TypeNoun
Rootऋषि (प्रातिपदिक) + गण (प्रातिपदिक)
Formषष्ठी-तत्पुरुषः (group of sages), पुंलिङ्गः, प्रथमा-विभक्तिः, बहुवचनम्
गन्धर्वाःGandharvas
गन्धर्वाः:
Karta (Enumerated subject/कर्ता)
TypeNoun
Rootगन्धर्व (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्गः, प्रथमा-विभक्तिः, बहुवचनम्
अप्सरसःApsarases
अप्सरसः:
Karta (Enumerated subject/कर्ता)
TypeNoun
Rootअप्सरस् (प्रातिपदिक)
Formस्त्रीलिङ्गः, प्रथमा-विभक्तिः, बहुवचनम्
तथाlikewise
तथा:
Conjunction/Discourse
TypeIndeclinable
Rootतथा (अव्यय)
Formअव्ययम् (adverb/conjunctive: likewise/also)
सुपर्णाःSuparṇas (Garudas/birds)
सुपर्णाः:
Karta (Enumerated subject/कर्ता)
TypeNoun
Rootसुपर्ण (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्गः, प्रथमा-विभक्तिः, बहुवचनम्
नागयक्षाःNāgas and Yakṣas
नागयक्षाः:
Karta (Enumerated subject/कर्ता)
TypeNoun
Rootनाग (प्रातिपदिक) + यक्ष (प्रातिपदिक)
Formद्वन्द्व-समासः (Nāgas and Yakṣas), पुंलिङ्गः, प्रथमा-विभक्तिः, बहुवचनम्
and
:
Conjunction
TypeIndeclinable
Rootच (अव्यय)
Formसमुच्चय-निपातः
दैत्यदानवराक्षसाःDaityas, Dānavas, and Rākṣasas
दैत्यदानवराक्षसाः:
Karta (Enumerated subject/कर्ता)
TypeNoun
Rootदैत्य (प्रातिपदिक) + दानव (प्रातिपदिक) + राक्षस (प्रातिपदिक)
Formद्वन्द्व-समासः (Daityas, Dānavas, and Rākṣasas), पुंलिङ्गः, प्रथमा-विभक्तिः, बहुवचनम्

Narrator (contextual Purāṇic narration within Ayodhyāmāhātmya)

Tirtha: Ayodhyā

Type: kshetra

Scene: A vast celestial congregation: Sādhyas, Maruts, Indra with Agni, Ṛṣis, Gandharvas-Apsarases, Garuḍa-like Suparṇas, Nāgas, Yakṣas, and even Daityas/Dānavas/Rākṣasas, all oriented toward a central divine presence.

S
Sādhyas
M
Maruts
I
Indra
A
Agni
Ṛṣis
G
Gandharvas
A
Apsarases
S
Suparṇas
N
Nāgas
Y
Yakṣas
D
Daityas
D
Dānavas
R
Rākṣasas

FAQs

Before the divine, all orders of beings—celestial, earthly, and nether—are drawn into a shared sacred moment.

Ayodhyā is implied as the sanctified arena of this grand, many-world gathering.

No direct ritual is stated; the verse sets the scene by listing participants in the sacred event.